Káčer: V otázke víz sú politici USA na našej strane

"Hráme podľa pravidiel a sme za to v podstate trestaní." Tak vníma súčasné pravidlá vízového styku so Spojenými štátmi slovenský veľvyslanec v USA Rastislav Káčer. Ako povedal pre Pravdu, nový zákon, o ktorom v týchto dňoch rokuje Kongres, by mal zmeniť túto filozofiu a dáva na zrušenie víz dobré šance. "Optimistický variant je do jedného roka," myslí si Káčer.

21.07.2007 05:00
Rastislav Káčer Foto:
Slovenský bývalý veľvyslanec v USA Rastislav Káčer.
debata

Menej ako desať percent odmietnutých žiadostí ročne ako podmienka zavedenia bezvízového styku, ktorú Slovensko považuje za nespravodlivú, bude pravdepodobne „strašiť“ aj v novom zákone, ktorý by mal upraviť americký vízový režim aj čo sa týka krajín strednej a východnej Európy. Je to prehra?
Mám na stole množstvo prípadov ľudí, ktorí úplne nezmyslene nedostali víza. Konzul, ktorý o ich pridelení rozhoduje, je v tejto chvíli existujúcimi pravidlami postavený do polohy, keď je preňho výhodnejšie udelenie víz odmietnuť. Preto jednoznačne tvrdíme, že spomenuté percentá nie sú objektívny faktor. Je v tom zapojená obrovská subjektívnosť rozhodovania úradníkov. Nechcem tu pritom hovoriť o ich zlej vôli, pretože oni sa len riadia tým, že každého uchádzača o víza musia posudzovať ako imigračné riziko. Ak nedokážete opak, je pod tlakom, aby vám pridelenie víza zamietol. Je to úradníkova sebaobrana v systéme, ktorý je tak nastavený. Desať percent je nesprávnych, ale počet slovenských odmietnutých žiadostí je už len tesne nad tou hranicou. Už ide skôr o časovú komplikáciu, o natiahnutie procesu o niekoľko mesiacov. Bez víz by Slováci mohli cestovať o rok, hoci to je optimistický variant. Podstatné je však aj to, že nový zákon prichádza aj s novou filozofiou.

Čo teda mení nová legislatíva, na ktorej by sa Kongres mohol dohodnúť ešte pred prestávkou, ktorú má od 5. augusta?
Najdôležitejšou zmenou je presnejší spôsob posudzovanie rizík. Nielen imigračných. V novom systéme je dôraz na bezpečnostných kritériách. Medzi USA a krajinou s bezvízovým stykom by existovala taká úroveň výmeny informácií a ochrany cestovných dokladov, že by bolo možné oveľa objektívnejšie vyhodnotiť možné riziko. Dôležitým prvkom je aj množstvo prípadov, pri ktorých ľudia stále zostávajú v Amerike, hoci im už uplynulo obdobie povolenia na pobyt. Lebo toto je objektívne kritérium. Týchto ľudí možno považovať za rizikových, ale Spojené štáty nemajú v tejto chvíli systém, ktorý dokáže zistiť, koľko takých ľudí v skutočnosti je. Nevedia teda napríklad povedať: Zo Slovenska do Ameriky pricestovalo minulý rok toľko a toľko ľudí a 10 percent tam zostalo aj po vypršaní víz. To je pre nás veľa, a preto musíte mať víza ďalej.

Takže to by vám neprekážalo?
Ak by to tak bolo, tak by som nepovedal ani slovo. Lenže keby taký systém fungoval, som presvedčený, že 98 percent Slovákov by sa vrátilo v stanovenom čase. A navyše, keby Slováci vedeli, že úrady môžu presne vedieť, že zneužívate systém, tak by si dali ešte väčší pozor, a to percento by bolo možno ešte nižšie, priam zanedbateľné. Najviac ma hnevá, že Slovensko sa snaží hrať podľa pravidiel a sme za to v podstate potrestaní. Pritom v Amerike je veľa nelegálnych prisťahovalcov a ich systém, naopak, ochraňuje. Toto hovorím aj v Kongrese a som rád, že to ľudia už naozaj chápu. Nemôžu totiž hovoriť, že sú féroví, čím sa USA rady chvália, ak na jednu stranu hrajú tak a na druhú inak.

Na zrušení víz spolupracujú nové štáty EÚ. Sme si naozaj takí blízki, alebo si myslíte, že keby Američania niekomu ponúkli bezvízový styk, tá krajina by to zobrala?
K spolupráci sme sa dopracovali, nepadla nám z neba. Videli sme predtým rôzne tendencie, ale vždy zlyhali. Som ako veľvyslanec v Amerike štyri roky a vždy som sa snažil, aby sme spolupracovali. Najprv so susedmi Slovenska, ale potom aj s pobaltskými krajinami. Spočiatku sa viaceré štáty vydávali na sólo jazdy, ale postupne si všetci uvedomili, že v jednote môže byť sila. Začali sme viac využívať možnosti, ktoré nám ponúka Európska únia, ale predovšetkým našu vlastnú solidaritu voči sebe. Tak sa nám podarilo vyvinúť sústredený tlak siedmich krajín. Minimálne posledný polrok je tá spolupráca už veľmi tesná. Vždy sa stretávame minimálne raz do týždňa a vymieňame si skutočne všetky informácie. Všetky podporné aktivity sa snažíme robiť spoločne. Ak Slovensko dohodne nejaké stretnutie v Kongrese, pozývame naň aj zástupcov ďalších krajín a naopak.

Takže keby sa USA rozhodli dať bezvízový styk len Slovenku, samozrejme, hovoríme v teoretickej rovine, odpoveď by znela, že víza treba zrušiť všetkým?
Fakt je, že aj keď ide o spoločnú snahu, Američania k otázke bezvízového styku pristupujú ako k bilaterálnej záležitosti. Dali to viac ráz najavo, a to je realita, ktorú rešpektujeme. Treba si uvedomiť, že aj keď bude nová legislatíva prijatá v podobe, akú chceme my, neznamená to, že každá krajina únie, ktorá teraz má víza s USA, okamžite a v jednom momente nabehne na bezvízový styk. Napríklad Česko má o niečo nižšie percento odmietnutých vízových žiadostí a je posudzované ako menšie imigračné riziko ako Slovensko. Síce nie oveľa, ale predsa. Estónsko je na tom tiež lepšie ako Slovensko. Ďalšie krajiny zase lepšie plnia bezpečnostné kritériá, budú mať pravdepodobne skôr pasy s potrebnými biometrickými údajmi. Hodnotenie Slovenska v pripravenosti na vstup do schengenského priestoru je však dobré. Veľa bezpečnostných kritérií, ktoré musí Slovensko splniť pri vstupe do Schengenu, je zhodných s tým, čo požadujú Američania.

Môže teda vstup do Schengenu Slovensku pomôcť aj pri odstránení vízového styku so Spojenými štátmi?
Schengen pre USA nie je podstatný. Ide naozaj o splnenie bezpečnostných kritérií.

O zákone bude rozhodovať zmierovací výbor Senátu a Snemovne reprezentantov. To však môže byť stále proces s takmer nepredvídateľným výsledkom.
Do poslednej sekundy.

Aká je šanca, že zákon odobria? A čo na to povie prezident George Bush, keďže riešenie vízového styku je súčasťou širšej legislatívnej normy, s ktorej niektorými bodmi Biely dom jednoznačne nesúhlasí a pohrozil, že zákon bude vetovať?
Keby ste sa ma na to pýtali tak pred troma týždňami, bol by som skeptickejší, ako som dnes. Najmä z pohľadu prezidentovho veta. Bush dal jasne najavo, že s niekoľkými oblasťami v zákone nesúhlasí. Netýkajú sa vôbec víz, zmenu vízového režimu administratíva naozaj podporuje. Takže pred trom týždňami by som povedal, že šanca, že zákon v Kongrese prejde, je veľká, ale že prezident by zákon vetoval a potom by sa nenašlo dosť hlasov na prelomenie veta. Teraz je situácia trochu iná, niektoré body, s ktorými má Biely dom problém, sa menia. Či to bude stačiť, neviem. Ale som optimistickejší, ako som bol nedávno.

Čo sa stane, ak zákon neschvália?
Mohlo by sa zdať, že by sme boli tam, kde predtým, ale ja s týmto názorom nesúhlasím. Za posledného pol roka sme sa presvedčili, že administratíva jednoznačne podporuje zmenu vízových pravidiel a je silne motivovaná to dosiahnuť. Azda ešte dôležitejšie je, že aj na strane Kongresu už máme väčšinovú podporu. Ak by teraz zákon neprešiel, som presvedčený, že nájdeme cestu, ako na jeseň jeho vízovú časť dostať do inej legislatívy, ktorá by mala jasnú šancu na schválenie. To by znamenalo posun asi o šesť mesiacov.

debata chyba