Kaliňákovi a Počiatkovi sa vlani darilo. Slušne zarobili

„Moje vlaňajšie príjmy sú nižšie ako v roku 2010. Podarilo sa mi úspešne predať akcie, ktoré sa teraz dobre predávajú,“ zhodnotil pre Pravdu prírastok svojho majetku Kaliňák. Ešte úspešnejší ako on bol vlani nový minister dopravy Počiatek.

Kaliňák si v roku 2010 napísal do majetkového priznania 520-tisíc eur, Počiatek 920-tisíc eur. Či ich veľkosťou svojho majetku predbehnú noví členovia vlády, bude známe najskôr v lete, keď parlament zverejní majetkové priznania politikov za rok 2011. Najviac o svojom majetku z nich nateraz prezradil šéf hospodárstva Tomáš Malatinský. Priznal, že vlastní viaceré rodinné domy, ale aj aktíva z podnikania. Jeden dom na pozemku, ktorý vlastní finančná skupina Penta v Záhorskej Bystrici, Malatinský prenajíma za 4-tisíc eur mesačne majiteľovi spoločnosti Jaroslavovi Haščákovi. V ďalšom býva s manželkou, časť domu vlastní aj v Prahe a po starých rodičoch má aj dom v Lefantovciach. Okrem toho má pohľadávky a aktíva z podnikania. Malatinský je v štatutárnych orgánoch piatich spoločností a konateľ v jednej eseročke.

Nová ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská vlani pôsobila v súkromnej zdravotnej poisťovni. Koľko tam zarobila, neprezradila, keďže ju podľa hovorkyne rezortu Zuzany Čižmárikovej viaže klauzula o mlčanlivosti. Za rok 2010, keď šéfovala štátnej zdravotnej poisťovni, bol jej príjem 94 596 eur. Zvolenská vlastní radový rodinný dom, záhradu v Podunajských Biskupiciach, garáž v Ružinove či pozemok v Záhorskej Bystrici. Patrí jej tiež niekoľko osobných áut a na konte má bližšie neurčenú sumu.

Šéf rezortu spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý dlhé roky pôsobil ako úspešný advokát s vlastnou kanceláriou a klientelou, odmietol zverejniť, či vlastní dom alebo byt, aké má úspory, či koľko ako advokát zarobil vlani. „Podrobné majetkové priznanie zverejním v zákonnej lehote,“ odkázal po šéfovi komunikačného odboru rezortu Pavlovi Kubikovi.

Dopátrať sa, aký veľký majetok politici majú, je takmer nemožné. Ak nie sú ochotní sami informovať, zákon ich nedonúti. Povinnosť podávať majetkové priznanie síce majú, ale stačí, keď v ňom uvedú, že vlastnia dom, auto či pozemok. Bez udania jeho konkrétnej hodnoty. Nemusia prezradiť ani to, kto im prenajíma či požičiava luxusné autá, jachty alebo platí lety súkromnými lietadlami a za akú protislužbu.

Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej sľubovala, že zmení majetkové priznania tak, aby boli presnejšie. Napokon zostalo všetko po starom. Hovorca Úradu vlády Erik Tomáš na otázku, či sa o zmenu pokúsi nový kabinet, odpovedal: „V každom prípade ambíciou vlády je v rámci očisty verejného života spresniť majetkové priznania verejných funkcionárov.“ Na zmenu zákona je potrebná ústavná väčšina a tú nemá ani Ficova vláda.

Šéf parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ) plánuje pripraviť novelu zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Najprv sa chce stretnúť s mimovládnymi organizáciami a vypočuť si ich podnety. Podľa neho by zákon mal určite riešiť, či si politici užívajú svoj majetok z legálne nadobudnutých peňazí. „Chceme, aby zmena riešila zmysluplné veci ako nezrovnalosti v majetku politikov, a nie podružné, či behal politik v tričku s logom sponzora,“ reagoval Beblavý.

Právnik a externý spolupracovník Transparency International Slovensko Vladimír Pirošík si myslí, že dôkladnosť vypĺňania majetkových priznaní je aj otázkou politickej kultúry. „Zákon o konflikte záujmov v tejto verzii možno nie je ideálny, keď prikazuje zverejňovať majetok len veľmi všeobecne, ale stále je tu možnosť deklarovať ho v záujme transparentnosti detailnejšie,“ hovorí s tým, že v minulosti tak spravil napríklad súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.

Podobný názor má aj na podnikanie členov vlády. „Ak by sme sa to snažili riešiť tak, že by museli predať svoje obchodné podiely, tak by to bolo ako trestanie za verejnú funkciu a navyše by sa asi viac využívali fiktívne prevody na deti a ďalších rodinných príslušníkov,“ dodáva s tým, že z hľadiska porovnávania protikorupčných zákonov v stredoeurópskom regióne Slovensko v tejto oblasti nezaostáva. „Je to ale o slabej miere vynútiteľnosti, keďže politici dnes kontrolujú sami seba,“ vysvetľuje. Pomôcť by podľa neho mohol externý etický komisár podľa vzoru Veľkej Británie, ktorý by prebral časť činnosti výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý sa majetkovými priznaniami zaoberá dnes, a v prípade jeho podnetu sa nimi následne zaoberá plénum. To pri trestaní neúplných alebo nepravdivých majetkových priznaní môže poslanca aj zbaviť mandátu.

Platný zákon nerieši udeľovanie dotácií či štátnych zákaziek firmám politikov. S tým sa bude musieť vyrovnať najmä nový minister hospodárstva, ktorý je podľa Obchodného registra v štatutárnych orgánoch piatich spoločností a ako konateľ v jednej firme.

Zákon hovorí, že verejní činitelia musia previesť vedenie spoločnosti na niekoho iného, legislatíva však nezakazuje prideľovanie štátnych dotácií či zákaziek firmám, v ktorých politici vlastnia majetkové podiely. „V legislatíve sú diery. Zákon to nerieši, a tak je to len o politickej zodpovednosti,“ upozornil právnik Pavel Nechala z Transparency International Slovensko.

Členovia kabinetu, ktorí boli v predchádzajúcom volebnom období poslancami, museli majetkové priznania predložiť do konca marca. Noví ministri majú na to zo zákona čas 30 dní, predložiť ho musia začiatkom mája. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií ich zverejní až v lete. Beblavý upozornil, že hoci chce výbor zverejniť majetkové priznania v štandardnom čase, problém je, že skenovanie priznaní je manuálne náročný proces. „Predpokladám, že parlament zverejní priznania ešte pred parlamentnými prázdninami,“ povedal Beblavý.