Kameň z vesmíru priniesol pohľadnicu starej Zeme

Dostal ranu kladivom. Potom ho rezali, leptali. Bol podozrivo ťažký, vážil vyše štyroch kilogramov, bol neforemný, veľký asi ako hádzanárska lopta. Mesiace ho vyšetrovali, že naozaj nie je Pozemšťan. Meteorit Rumanová. Jeden z piatich, ktoré sa našli na území Slovenska, a jediný, ktorý tu z nich zostal. Objavili ho presne pred pätnástimi rokmi.

19.08.2009 10:08
Meteorit Foto: ,
Dva kusy meteoritu vystavuje Prírodovedné múzeum v Bratislave.
debata

Keď sa agronóm Jozef Tehlár naň zaháňal kladivom, nemal ani najmenšie tušenie, že rozbije posla z vesmíru. Bol august, na svahoch pri Rumanovej vrcholila žatva a jednému z kombajnov sa v zuboch zasekol kameň. Normálne by ešte opísal vo vzduchu oblúk smerom do brázdy a opäť by sa po ňom zľahla zem. Tento však družstevníkov zaujal. „Bol sčernetý a na svoju veľkosť nezvyčajne ťažký. Tak som ho zobral do kancelárie.“

Nato chcela do osudu vzácneho kameňa zasiahnuť upratovačka. Ešteže ju agronóm zadržal a vysvetlil jej, že tie kúsky čohosi v igelitovej taške nepatria do koša a rád by si ich nechal. Boli uňho niekoľko mesiacov a nevedel, čo s nimi. Neskôr ich ukázal ľuďom z nitrianskej hvezdárne. Tí poslali jeden kúsok ďalším odborníkom, od ktorých vraj prišla odpoveď, že je to vyvrenina z Austrálie.

Prezradili ho nepozemské kruhy

Nedôverčivo si ho spočiatku obracal v rukách aj geológ Igor Rojkovič z Bratislavy. Nečudo, ľudia mu roky nosili všeličo „mimozemské“, vždy sa však z toho nakoniec vykľulo surové železo, nejaká zliatina alebo zvyšky po zváraní koľajníc. „Kameň z Rumanovej vyzeral byť až príliš zoxidovaný, hrdzavý. Bol som skeptický,“ naznačil profesor. No keď ho dal rozrezať a priniesli mu prvý výbrus, spozornel. Zbadal chondrule.

Sú to malé kruhy v kameni, ktoré sa na Zemi nevyskytujú. Bola to výzva. „Meteoritmi sa na Slovensku takmer nikto nezaoberal. Nič podobné sa na Slovensku nenašlo za posledných sto rokov. Sám som v tom zo začiatku nebol úplne doma a musel som si naštudovať kopu literatúry,“ prezradil vedec.

Totiž, to nie je len tak, odfotiť chondrule a vyhlásiť, že je to meteorit. Nasledovali ďalšie výbrusy, leptania, žmúrenie nad mikroskopom, merania, výpočty, ďalšie vedecké postupy a zatriedenie. Meteorit z Rumanovej sa zaradil do triedy chondritov, čo je najrozšírenejšia skupina meteoritov a dostal po tom všetkom meno H5S3W2. Čo znamená, že je v ňom vysoký obsah kovov a bol silne zvetraný.

Prístroje a tabuľky postupne odhaľovali starý príbeh. „Merania určili vek meteoritu na 4,3 miliardy rokov, čo je zhruba obdobie, keď vznikla Zem. Meteority ako tento sú takpovediac obrazom starej planéty. Vďaka nim môžeme mať akú-takú predstavu o jej zložení,“ naznačil vedec.

Už vo vzduchoprázdne to meteorit z Rumanovej nemal ľahké. Pod mikroskopom sa našli rôzne deformácie – štuchance od iných telies. Na Zem dopadol v čase, keď sa po nej ešte ponevierali mamuty. Približne pred 12-tisíc rokmi. A to vysvetľuje, prečo bol taký zoxidovaný. Musel ležať dlho a hlboko v zemi.

Sú dve teórie, ako sa dostal na povrch. V 30. rokoch bol na mieste dnešného poľa ešte háj a ľudia ho vyklčovali, zo zeme vyťahovali korene, aby rozšírili ornú pôdu. Alebo neskôr, keď sa blízko náleziska robil výkop pre ropovod a plynovod.

Rojkovič dostal kameň do rúk niekedy koncom roka 1994. V apríli 1995 sa meteorit potvrdil a v tom istom čase niekto vykradol aj vínnu pivnicu v Rumanovej. „Ešteže zostal nejaký ten Cabernet, inak by som to s pánom Tehlárom nemal ako zapiť.“

Meteorit na doskách, ktoré znamenajú svet

Rumanovčania sa tešili a boli hrdí. A ľuďom, ktorí s kameňom prišli do kontaktu, bolo tak trochu aj ľúto, že si nenechali aspoň kúsok. Dve časti zo štvorkilového meteoritu sú vystavené v Prírodovednom múzeu v Bratislave. Asi 800 gramov išlo na vedecké účely. V Rumanovej však z neho nemajú takmer nič. Pri mieste nálezu obec vybudovala náučný chodník a kameň si do názvu zobrala obecná Divadelná spoločnosť Meteorit Rumanová.

Pripravujú dramatizáciu vymyslenej povesti, podľa ktorej „rumanovský meteorit určite padol Tumanskému Démonovi k špičkám prstov na nohách, letiac pritom vo vzdialenosti šírky dlane od končeka jeho nosa v momente, keď ho jeho manželka, najvyššia kňažná, zvaná aj Tumanská Madona, chcela milo prekvapiť svojou prítomnosťou a zozadu sa k nemu privinula a zastrela rukami oči“.

Pokračovanie príbehu? Možno vďaka kameňu z Rumanovej sa podarí do slovenských zbierok získať kúsky ďalších meteoritov. V roku 1814 sa v Lenartove pri Bardejove našiel železný meteorit, ktorý vážil takmer 108 kilogramov. Je však v múzeu v Budapešti. Obrovský meteorit musel spadnúť aj pri Oravskej Magure. Robotníci v 19. storočí v lese nachádzali zvláštnu kvalitnú rudu, z ktorej robili sekery a motyky. Vyše 40-kilový kameň dnes vystavujú v Nemecku. Až pred pár rokmi sa malý kúsok vrátil na Slovensko, keď ho vedci vymenili za jeden z úlomkov z Rumanovej. Vymieňať chcú aj ďalšie.

debata chyba