„V prvom rade treba povedať, že katolícka cirkev je Vatikán,“ tvrdí Gezim Alpion, britský odborník na náboženské otázky.
„Cirkev vždy vedú konzervatívci, pre ktorých je neľahké vyrovnanie sa tejto inštitúcie s modernosťou hlavnou výzvou. No treba si uvedomiť, že aj najväčší reformisti medzi pápežmi boli konzervatívci. Súčasný Svätý Otec Benedikt XVI. sa v tomto ohľade od svojho revolučného predchodcu Jána Pavla II. nelíši. To, či sa cirkev stane liberálnejšou, závisí práve od Vatikánu. Ak má mať akákoľvek zmena šancu na úspech, musí idea pochádzať z Vatikánu a mať jeho plnú podporu. Zásadné doktríny katolíckej viery sa však určite meniť nebudú,“ povedal pre Pravdu odborník z Birminghamskej univerzity.
Slovenskí veriaci v týchto dňoch diskutujú o odvolaní trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. O skutočných dôvodoch tejto personálnej zmeny sa len špekuluje.
Vatikán podobne mlčal i v prípade dvoch ďalších biskupov, ktorí museli opustiť svoje miesta za posledný rok. Trapanský biskup Francesco Micciché sa musel porúčať v máji 2012. Vatikán biskupa odvolal pre nezvládnutie dohľadu nad diecéznou pokladnicou. „Moji nadriadení neboli schopní alebo ochotní porozumieť tomu, čo sa v diecéze dialo,“ sťažoval sa sicílsky biskup, ktorý proti „extrémnemu opatreniu“ v podobe odvolania protestoval. „Duchovných, ale zvlášť veriacich, nechávajú napospas ohováračskej kampani,“ povedal s tým, že s odvolaním nesúhlasí ani mu nerozumie.
Druhým biskupom, ktorý nie z vlastnej vôle musel opustiť svoj post, bol ešte vlani Austrálčan William Morris. Obľúbenec liberálnych kruhov v cirkvi v minulosti navrhol diskusiu o vysväcovaní žien, čo by pomohlo riešiť problém s nedostatkom kňazov v jeho diecéze. Bol viackrát predvolaný do Vatikánu a minulý rok ho Svätá stolica požiadala, aby dobrovoľne odstúpil.
„Je pozoruhodné, že obaja biskupi trvali na tom, že ich odvolali na základe nepodložených obvinení a že nedostali dostatočný priestor na svoju obranu,“ napísal na svojom blogu John Allen, odborník na Vatikán z vplyvného amerického dvojtýždenníka National Catholic Reporter.
Keď sa nad komínom Sixtínskej kaplnky pred siedmimi rokmi objavil biely dym a kardináli oznámili zvolenie rázneho šéfa Kongregácie pre doktrínu viery Josepha Ratzingera za pápeža, mnohí veriaci očakávali rázne kroky. Tie však prišli až tento rok. Kongregácia pre doktrínu viery prevzala dohľad nad americkou organizáciou, združujúcou vedenia rádov mníšok.
Vatikán ju obvinil, že sa príliš odklonila od cirkevného učenia a dokonca propaguje radikálny feminizmus. Svätá stolica začala disciplinárne konanie proti viacerým kňazom a knihu emeritnej profesorky morálnej teológie, sestry Margaret Farleyovej o kresťanskej sexuálnej etike kongregácia zaradila na zoznam diel, ktoré sú „v priamom rozpore s učením cirkvi“.
Hovoriť však o protiútoku cirkevných tradicionalistov je podľa viacerých odborníkov prehnané. „Nedá sa dokonca ani povedať, že cirkev sa stáva liberálnejšou alebo konzervatívnejšou,“ vysvetľuje Steven Avella, americký historik, špecializujúci sa na cirkev.
„Cirkev je veľmi rôznorodá organizácia a ideologická orientácia jej členov sa líši od oblasti k oblasti a niekde dokonca aj v rámci jedného štátu. Nepovedal by som dokonca ani to, že najlepším označením pre pápeža Benedikta by bolo slovo konzervatívny. Je to veľmi usilovný teológ, ktorý si plne uvedomuje nutnosť disciplíny,“ povedal pre Pravdu.