Kažimír sa spolieha na odvahu a šťastie, Štefanec rozpočet roztrhal

Minister financií Peter Kažimír očakáva ťažký rok, ktorý sa bude dať prežiť v zdraví s dávkou odvahy a šťastia. Poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) návrh rozpočtu verejne roztrhal.

06.12.2012 11:22 , aktualizované: 17:12
Peter Kažimír Foto:
Minister financií Peter Kažimír
debata (199)

Diskusia o návrhu rozpočtu v parlamente sa začala vystúpením ministra financií Petra Kažimíra. Ten návrh zákona roka predstavil a priblížil aj dôvody, prečo bude musieť byť návrh v pléne zmenený avizovaným pozmeňujúcim návrhom. Môžu za to horšie očakávané daňové a odvodové príjmy, o ktorých minister financií informoval ešte koncom novembra.

Hlavné riziko rozpočtu je podľa Kažimíra vo vývoji externého prostredia. Práve preto bude potrebné aktívne riadenie rozpočtu a verejných financií v budúcom roku na týždennej, maximálne mesačnej báze. Priorita znížiť deficit verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) však zostáva v platnosti. „Bude to ťažký rok, ale s dávkou odvahy a dávkou šťastia ho prežijeme v zdraví a bez ujmy,“ povedal v príhovore Kažimír.

Štefanec roztrhal rozpočet

Návrh rozpočtu hneď na začiatku rokovania v pléne národnej rady roztrhal poslanec Ivan Štefanec, ktorý v rozprave k tomuto zákonu roka vystúpil za poslanecký klub SDKÚ. Najprv vláde odkázal, že zruinovala rovnú daň, zruinovala ekonomiku, ruinuje pracovné miesta na Slovensku. „Viete sami, že viac daní nevyberiete, už ste si to aj začali priznávať pozmeňovákmi. Rozpočet je teda len ilúziou a zdrapom papiera. K tomuto jediné, čo sa dá robiť s tým vládnym návrhom, je skutočne len ho roztrhať po vzore nášho premiéra,“ povedal Štefanec a návrh rozpočtu pri rečníckom pulte roztrhal.

Poslanec SDKÚ je pritom presvedčený, že keby vláda zachovala úroveň výberu dane z pridanej hodnoty z posledných dvoch rokov, nemusela by napríklad znižovať odvod do druhého piliera. Ak by zase nezvyšovala výdavky, nemusela zvyšovať dane a odvody. Vláda môže podľa neho tiež lepšie riadiť štátne podniky, šetriť môže na adresnosti sociálneho systému a na investičných stimuloch, nič z toho však nerobí.

„Dá sa to aj inak. Vyzývam vládu, aby konečne začala spravovať veci verejné a nezhoršovala život občanov,“ dodal Štefanec.

Beblavý: Učitelia nemusia dostať nič

Ak pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve neprijmú od vlády ponuku na päťpercentné zvýšenie platov, nedostanú nič. V parlamente to vo štvrtok povedal poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý.

Odvoláva sa pritom na pozmeňujúci návrh k štátnemu rozpočtu, v ktorom sa uvádza, že platové tarify sa zvyšovať nebudú, ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne inak. Zároveň sa z kapitoly Všeobecná pokladničná správa vyčleňuje na platy zamestnancov školstva vyše 68 miliónov eur, čo znamená ich päťpercentné zvýšenie. Štrajkujúci žiadajú desať percent.

„Vláda práve predložila do parlamentu pozmeňovací návrh k rozpočtu, podľa ktorého ak učitelia nepodpíšu s vládou kolektívnu zmluvu, dostanú nula percent… Predseda vlády sa zjavne rozhodol to hrať natvrdo a chce na učiteľov zatlačiť,“ napísal Beblavý na svojom profile na sociálnej sieti.

Podľa portálu Čas.sk hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák o tejto iniciatíve zatiaľ informáciu nemal. Odporučil počkať na rokovanie vlády a porovnať tvrdenie Beblavého s oficiálnym stanoviskom Ficovho kabinetu, ktoré bude o pár hodín.

Výpadok daní chce Smer vykryť rozpustením rezervy

Po ministrovom vystúpení predstavil pozmeňujúci návrh šéf finančného parlamentného výboru Daniel Duchoň (Smer). Podľa tohto návrhu by sa mal očakávaný výpadok v daniach a odvodoch v návrhu budúcoročného rozpočtu vyriešiť rozpustením časti vytvorenej rezervy na možný zhoršený ekonomický vývoj, znížením výdavkov niektorých kapitol a navýšením hotovostného deficitu. Podľa Duchoňa tento návrh zreálňuje návrh rozpočtu a dáva ho do súladu s najaktuálnejšími očakávaniami.

Príjmy rozpočtu by sa mali znížiť z 14,176 miliiardy eur na 13,916 miliardy eur a výdavky poklesnúť zo 17,235 miliardy eur na 17,002 miliardy eur. Deficit by sa tak mal navýšiť z pôvodných 3,059 miliardy eur na 3,085 miliardy eur, pričom by mal dosiahnuť 2,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Minister financií Kažimír tvrdí, že svoj diel zodpovednosti za tento stav má aj predchádzajúca vláda, ktorej prognózy daňových príjmov sa ukazujú ako nereálne už v tomto roku. „Bolo by od nás nezodpovedné, ak by sme k zmene rozpočtu v týchto hodinách nepristúpili, ak máme naozaj údaje o tom, že príjmy v budúcom roku budú nižšie,“ tvrdí minister.

Kaník: Vláda priznáva, že sa jej návrh rozpočtu rozsýpa

Podľa poslanca SDKÚ Ľudovíta Kaníka je však tento pozmeňujúci návrh priznaním, že návrh rozpočtu sa rozsýpa ešte pred jeho schválením. Samotné priznanie ďalšieho očakávaného poklesu výberu dane z pridanej hodnoty podľa neho naznačuje rezignáciu vlády na znižovanie daňových únikov. „Je to veľmi neambiciózny cieľ a celkovo symbolizuje bezradnosť tohto rozpočtu,“ tvrdí. Poslanec Mosta-Híd Ivan Švejna zase kritizoval, že pozmeňujúci návrh bol podaný v pléne a nedostal sa tak na rokovanie výboru. „Nemal som možnosť si to vydiskutovať s pánom ministrom, že prečo je až takýto výpadok,“ tvrdí.

Kollár: Dlh bude rásť, najmä pre eurovaly

Prihlásenie sa súčasnej vlády k medzinárodnému záväzku znížiť deficit verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) treba oceniť. Zároveň však kabinet nijako nezabráni výraznému nárastu verejného dlhu krajiny v nasledujúcich rokoch, upozornil v rámci svojho vystúpenia k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 poslanec opozičnej SaS Jozef Kollár.

„Prihlásenie sa socialistickej strany Smer-SD k medzinárodno-právnym záväzkom vítam. Zároveň ale máte jasný záväzok dopracovať sa k vyrovnanému, dokonca prebytkovému štátnemu rozpočtu. Konštatujem, že vyrovnaný rozpočet nedosiahnete nikdy a to, čo robíte, robíte len z donútenia,“ vyhlásil podpredseda parlamentného finančného výboru.

Kollár zároveň upozornil na skutočnosť, že väčšia časť nárastu hrubého zadlženia SR do roku 2015 bude spôsobená účasťou v záchranných mechanizmoch eurozóny. „Dnes je jasné, že príspevky do oboch eurovalov vytvoria v horizonte nasledujúcich troch rokov vyšší prírastok hrubého dlhu Slovenska ako domáce deficitné hospodárenie. Stáva sa to po prvýkrát v novodobej histórii SR,“ pripomenul.

199 debata chyba