Brusel nebude výsledkom hlasovania nadšený a Slovensko môže rátať s výčitkami. Predseda Mostu Béla Bugár na otázku, či pociťuje tlak z Bruselu, aby sa pôžička v parlamente odsúhlasila, odpovedal, že on na žiadne tlaky nedá a bude sa rozhodovať podľa svojho svedomia. „Boli sme informovaní, že nie sú nadšení, že takto rozmýšľame,“ povedal však Bugár.
Odporúčanie parlamentu nepožičať Grécku pred časom schválila vláda. Podľa podpredsedu KDH Antona Marcinčina vláda prijala „nepochopiteľné“ rozhodnutie, keď odsúhlasila pristúpenie k eurovalu a na druhej strane pôžičku Grécku nie. „Je to súčasť jedného prístupu, no tam povedala, že solidaritu neuznávame,“ uviedol.
Marcinčin si myslí, že debata o pôžičke Grécku sa na európskej úrovni asi neskončí. Označil za tragikomické, ak slovenská vláda argumentuje, že Gréci si môžu za súčasnú ekonomickú situáciu sami. „My si tiež za komunizmus môžeme sami a európske štrukturálne fondy k nám aj tak prichádzajú na pomoc kvôli tomu, že existuje niečo ako solidarita v EÚ. Takže mi tento postoj príde zvláštny,“ povedal Marcinčin.
Vôbec by sa nečudoval, ak by sa v Európe ozvali hlasy, že keď Slovensko nie je schopné sa pridať k všetkým ostatným a podporiť solidárnu akciu, tak možno by sa Európa mala podobným spôsobom stavať aj k Slovensku.
Minister financií Ivan Mikloš odmietol vyjadrenia Marcinčina komentovať.
Bývalá vláda Roberta Fica pôžičku Grécku schválila. Podpredseda Smeru Pavol Paška pripomenul, že Fico na pomoc pristúpil za podmienky, že Grécko bude plniť prísne rozpočtové opatrenia a zníži deficit. Koncom augusta by podľa Pašku malo byť známe, ako Gréci plnia stanovené podmienky, a preto by sa malo odložiť aj hlasovanie v slovenskom parlamente. Minister financií Mikloš na odkladanie hlasovania nevidí dôvod.
Paška však považuje za nebezpečné, ak Slovensko neprijme účasť na projekte, kde bude zvyšných 26 európskych krajín. „Je zaujímavé, že strany, ktoré pred pár rokmi využívali európsku agendu ako zásadný headline, sa dnes tvária ako najväčší euroskeptici a sabotujú niektoré inštitúty, ktoré sú životne dôležité pre fungovanie EÚ,“ povedal Paška. Pôžičku nepodporia ani opoziční národniari. Šéf klubu SNS Rafael Rafaj hovorí, že nič nové nenastalo, „sme proti pôžičke“.
Slovenský podiel na gréckej pôžičke by mal predstavovať 816 mil. eur. Pomoc by bola v hotovosti a zvýšila by slovenský verejný dlh. Premiérka Iveta Radičová po odmietnutí pôžičky vo vláde povedala, že bez vyvodenia zodpovednosti je solidarita len kamuflovanie zlyhaní. „My chceme vytvoriť precedens, aby sa takáto kamufláž nerozširovala Európou ako mor,“ uviedla pri obhajovaní stanoviska vlády.