Vládny program so zmenou zákona počíta. Líder Mosta-Híd Béla Bugár pripomenul, že pri vytváraní vládnej koalície bola všeobecná zhoda, že „citlivé zákony by sa mali prijať v prvom roku vládnutia“. Podpredsedníčka KDH Mária Sabolová namieta, že nikde sa nehovorí o tom, že sa má znižovať percento zastúpenia menšiny v obci, v ktorej sa môže používať menšinový jazyk. „Môžeme o tom diskutovať, ale to ešte neznamená, že v prvom roku vlády musíme dôjsť k nejakému záveru. Novela je otvorená aj pre iné otázky, nielen pre zníženie kvóra na používanie jazyka,“ myslí si Sabolová.
Zdá sa jej postačujúce zachovať súčasné kvórum 20 percent pre dvojjazyčnosť obcí, ktoré sa utvorilo ešte za čias SMK v Dzurindovej vláde. „Kvórum je nastavené primerane a zatiaľ sme nedostali také informácie, aby sa muselo meniť,“ povedala. Podobne sa pre STV vyjadril aj šéf KDH Ján Figeľ.
Poslanec SDKÚ Štefan Kužma považuje za potrebné najskôr poznať realitu. Pochádza z Prešovského kraja a tam sa na úrade v rusínskej obci podľa neho aj tak nič nezmení. Pre miestneho obyvateľa totiž nie je problém dohovoriť sa na úrade aj po rusínsky, lebo občania si tam rozumejú. V prípade rómskych obcí môžu nastať komplikácie v tom, či sa nájde dostatok úradníkov so znalosťou rómskeho jazyka. Kužma sa preto obáva, že prijatá novela by sa aj tak v praxi neuplatňovala. „Až ma pokúša povedať, je mi to jedno, aj tak si nič nezmení,“ dodal poslanec.
Výhrady má aj opozícia. Poslanec Smeru a bývalý vicepremiér Dušan Čaplovič hovorí, že prijatím kvóra 20 percent sa rešpektovali odporúčania Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov. Nesúhlasí s predpokladom vicepremiéra Chmela, že 10 percent je stav, keď sa môže zabrániť asimilácii menšiny. Prekvapuje ho tiež, že sa nečaká na májové sčítanie ľudu a vychádza sa z údajov z rokov 19991 a 2001. Podľa Čaploviča sú obce, kde je 90-percentné zastúpenie Rómov, ale štát a samospráva nezabezpečujú používanie rómskeho jazyka. Najskôr by sa malo preto hovoriť, ako naplniť zákon v rámci 20-percentného kvóra a „uvidíme, čo nám to prinesie“.
Most by tak v tejto chvíli podporila zrejme len SaS, predseda jej poslaneckého klubu Jozef Kollár totiž predpokladá, že v strane nebudú mať s návrhom problém.
Prijatím novely by sa mohla maďarčina v úradnom styku používať v ďalších 25 obciach, teraz je ich 511. Rómčina by sa dotkla 100 obcí, po ukrajinsky a rusínsky by sa rozprávalo v 150 obciach.
Podpredseda Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky Pavol Bogdan povedal, že oni môžu navrhovanú novelu len podporiť, ale obáva sa chýbajúcej politickej vôle. „Slovenskí politici sa boja Maďarov, Maďari sa boja Slovákov a my ostatní na to len doplácame. To platí všeobecne o národnostnej politike na Slovensku,“ poznamenal Bogdan.
Chmel: Nepochybujem, že partnerov presvedčíme
Foto: TASR
Vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel hovorí, že cieľom zverejneného návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je podpora verejnej diskusie. Podľa neho ide o budúcnosť nášho multietnického štátu, v ktorom sa vyše 15 percent príslušníkov národnostných menšín má cítiť ako doma.
Čo pre vás znamená nesúhlas KDH so znížením hranice používania jazykov národnostných menšín v obciach zo súčasných 20 na 10 percent?
Zatiaľ ešte nie sú rokovania v rámci koalície, teda ostatní koaliční partneri nemôžu poznať všetky naše argumenty. Nepochybujem však o tom, že dokážeme presvedčiť aj predstaviteľov KDH, že zníženie hranice z 20 na 10 percent je potrebné nielen pre splnenie programového vyhlásenia vlády, pretože sa vláda zaviazala podporiť zachovanie a rozvoj identity všetkých národnostných menšín na Slovensku, ale aj pre upevnenie demokratického vývoja nášho štátu.
Má novela zmysel aj bez zníženia na 10 percent?
Zníženie hranice používania jazykov národnostných menšín na 10 percent je kľúčovou otázkou tejto problematiky, lebo tým by sme zabránili asimilácii menej početných menšín. Súčasná právna úprava ich značne obmedzuje v používaní jazyka svojej menšiny, napriek tomu, že ústava im takéto právo priznáva. Novela obsahuje aj množstvo ďalších práv, ktoré sú veľmi dôležité pre zachovanie a rozvoj tradičných menšinových jazykov na území SR a naším cieľom je presadiť čo najviac z týchto návrhov. Chceme o nich viesť dialóg bez predsudkov a vášní, vecný, opierajúci sa aj o medzinárodné dohovory a odporúčania, ale najmä o vôľu dorozumieť sa.