Dôvodom je, že premiér nevyhovel žiadosti KDH predložiť a prijať vo vláde zmluvy o výhrade svedomia. SMK váha, či sa pridá ku KDH, alebo podrží premiéra.
Po odchode KDH z vlády sa Dzurindova menšinová koalícia ešte viac zúžila, zostalo jej už len 53 poslancov. Samotní politici jej nedávajú šance na prežitie a v kuloároch sa už začali rátať termíny na vypísanie predčasných volieb. Dnes sa zíde Koaličná rada, kde by sa mali doterajší partneri dohodnúť na ďalších krokoch.
Podľa Pavla Minárika (KDH) je len otázkou času, kedy ich ministri zložia funkcie. „Budeme štandardnou opozíciou,“ zdôraznil.
„Ultimátum či nátlak ako politickú metódu odmietame,“ odkázal kresťanským demokratom premiér Dzurinda, keď prezídium SDKÚ po dvojhodinovom rokovaní odmietlo vyhovieť žiadosti KDH ohľadom vatikánskej zmluvy. KDH podľa neho využíva túto tému iba ako zámienku na odchod z vlády.
„Po odmietnutí predsedu vlády a SDKÚ Mikuláša Dzurindu zaradiť zmluvy o výhrade svedomia na rokovanie vlády a po jeho nedôstojnom a lživom útoku na ministra spravodlivosti Daniela Lipšica a celé KDH odchádzame z vládnej koalície,“ vysvetľoval postoj KDH jeho predseda Pavol Hrušovský. Dzurinda totiž povedal, že Lipšic nemal oprávnenie vypracovať zmluvu s Vatikánom, podľa KDH tým však ich ministra poverila vláda.
Dzurindovej vláde zostane bez KDH spolu so skupinou Ľubomíra Lintnera 53 poslancov. Opozícia získa 74 hlasov, zvyšok budú nezávislí. Na predčasných voľbách by sa musela dohodnúť koalícia s opozíciou, pretože je potrebných 90 hlasov. Ak by ich podporila celá opozícia vrátane HZDS a potom SMK alebo SDKÚ, mohli by sa uskutočniť. Podľa Romana Vavríka by neboli proti predčasným voľbám ani poslanci SDKÚ. Predseda opozičného Smeru Robert Fico označil predčasné voľby za jediné riešenie. Ani komunisti a slobodní sa skorším voľbám nebránia, HZDS však cúvlo. Podľa Milana Urbániho (HZDS) sa už nestihnú. „Nie sú reálne,“ konštatoval podpredseda HZDS Urbáni.
Rozhodnutie musí padnúť počas niekoľkých dní. Schôdza o predčasných voľbách by musela byť najneskôr 21. februára, pričom voľby by mohli byť začiatkom júla. Zákon o vypísaní skorších volieb by však musel byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, čo sú dva, tri dni. „Teoreticky sa to dá stihnúť. Voľby by mohli byť posunuté o dva alebo tri mesiace,“ myslí si právnik Ladislav Orosz. Kandidačné listiny musia byť podané najmenej 90 dní pred voľbami.
Po odchode KDH z vládnej koalície je ohrozené dokončenie privatizácie elektrární, ako aj ďalších podnikov. V súvislosti s predajom elektrární treba napríklad prijať zákon o jadrovom fonde, ktorý zatiaľ prešiel len v prvom čítaní. „To si musí uvedomiť aj KDH. Ak by tu bola iná vláda s účelom len pripraviť voľby, parlament by to už asi neodsúhlasil,“ uviedol Ľubomír Lintner. Okrem toho mala vláda privatizovať ešte Cargo, Železnice SR, časť SAD a dopredať energetické podniky. Nedokončené zostanú dôchodky, ktorých úpravu má v najbližších dňoch predložiť Iveta Radičová. Čo bude s týmito plánovanými vecami, Július Brocka (KDH) odmietol povedať. „Dozviete sa včas,“ dodal.
Podľa Lintnera treba po odchode KDH hľadať riešenie, ktoré nevyvolá v krajine chaos. Lintner povedal, že ak by boli predčasné voľby riešením, podporil by ich. „Situácia sa však dá riešiť aj inak. Napríklad ak by sa politické subjekty dohodli na nejakom zoskupení, ktoré by do volieb dotiahlo to, čo je nevyhnutné.“
Liberálni ministri postoj KDH kritizujú. „Je to škandalózne odštartovanie politického boja. Zmluva o výhrade vo svedomí nie je natoľko dôležitá, aby sa rozpadla vláda a nastala vládna kríza,“ povedal minister kultúry František Tóth.
Text zmluvy o výhrade svedomia, ako ho navrhovalo KDH, podľa SDKÚ umožňuje, aby katolícka cirkev bola vtiahnutá do rozhodovania v pracovnoprávnych vzťahoch a celkovo v právnej oblasti. Dokument ďalej považuje za príliš všeobecný a široký. Rovnako aj ustanovenie o spoločnej komisii, ktorá by mala podľa návrhu kontrolovať uplatňovanie zmluvy v praxi. Zabezpečuje rozdielne postavenie príslušníkov katolíckej cirkvi v porovnaní s inými cirkvami a neveriacimi, tvrdí Dzurinda.
Ďalej naznačil, že postup ministra Lipšica, ktorý pred rokom predložil návrh zmluvy na rokovanie Legislatívnej rady vlády a tiež dohodol jej znenie s Vatikánom, bol v rozpore s kompetenčným zákonom. Oprávnenie na to mal totiž jedine Kukan.
SMK chce na utorkovej Koaličnej rade navrhnúť ešte riešenia sporu KDH a SDKÚ. Podľa Bélu Bugára by mohol parlament prijať k zmluve o výhrade svedomia uznesenie, ktoré by slúžilo ako jej výklad, alebo ak by mohli obe sporné strany opäť rokovať.