Darovanie krvi v Drahovciach sa práve vďaka Mariánovi Manákovi stalo sviatkom celej obce. Rodený organizátor sa pred pár rokmi rozhodol obnoviť to, čo po roku 1989 zaniklo. Snaží sa ľudí nielen získavať pre myšlienku darovania krvi, ale aj vybojovať pre nich aspoň morálne ocenenie. Pred časom sa drahovskí darcovia dokonca spojili s darcami z neďalekých Krakovian a piešťanskej spoločnosti Chirana dental s ambíciou zmeniť niečo v systéme darovania krvi na Slovensku. Vytvorili konzorcium s vyše tromi stovkami darcov a napísali ministrovi zdravotníctva, čo by sa podľa ich názoru malo zmeniť v prístupe k darcom krvi.
„Nič sme nedosiahli, nič sa nezmenilo,“ priznáva bez okolkov Marián Manák. Možno len to, že dnes už nemusia nemocnice prosiť, aby si ich krv vôbec zobrali. Čoraz horšie je to však s uvoľňovaním darcov zo zamestnania.
„Dnes prišlo darovať krv 84 ľudí,“ zahlásil natešený organizátor ostatného odberu v Drahovciach na záverečnom vyhodnotení. Ozval sa veľký potlesk, ktorý si venovali darcovia sami sebe. „Medzi nimi bolo až 31 žien,“ pokračoval Marián Manák a ozval sa ďalší potlesk. Ďalším ocenili darcovia svojich 14 nových kolegov – prvodarcov. Personál mobilnej odberovej jednotky Národnej transfúznej služby z Trnavy si z dediny pri Piešťanoch odvážal takmer 40 litrov nenahraditeľnej tekutiny.
Spoločné posedenie darcov po odbere krvi je pre nich jedinou odmenou. „Je to ako menšia svadba,“ poznamenali sestričky z transfúznej služby. Navyše špeciálna svätá omša, ktorá sa v Drahovciach stala tiež tradíciou, a zaradenie do darcovskej ligovej tabuľky. Tú tiež zostavuje Marián Manák, sám šesťdesiatnásobný darca.
„Možno vaša krv niekomu zachráni život, možno zmierni niekomu utrpenie,“ prihováral sa kolegom darcom krvi ten, čo ich na prenosné lôžka transfúzky priviedol. „Však preto sme tu,“ zaznela odpoveď od jedného z najstarších darcov.