Spomienková ceremónia sa začala už v nedeľu pod vedením jeho syna Kima Čong-una, ktorý sa stal v januári novým lídrom KĽDR. Obrad sa konal na športovom štadióne v Pchjongjangu za účasti najvyšších predstaviteľov krajiny. Spomienkové akcie majú pokračovať aj v pondelok po celej krajine. Ich súčasťou bude dopravenie jachty „milovaného vodcu“ do mauzólea v hlavnom meste, kde je pochovaný.
Výročie Kimovho úmrtia si Severokórejčania pripomínajú len niekolko dni po úspešnom odpálení rakety, ktorá vyniesla satelit na obežnú dráhu. Medzinárodné spoločenstvo tento krok ostro odsúdilo.
**Profil Kim Čong-ila
Foto: TASR
** =====
Kim Čong-il sa podľa oficiálnych údajov narodil 16. februára 1942 na posvätnej hore Päktu-san. Niektorí historici však o tom pochybujú a tvrdia, že skutočným miestom narodenia syna dlhoročného komunistického diktátora Kima Il-sunga bol vojenský tábor v Rusku, kde jeho otec bojoval proti japonským jednotkám. Istý nie je ani samotný presný dátum jeho narodenín. Kim už krátko po absolvovaní severokórejskej univerzity v roku 1964 začal rýchlo stúpať po rebríčku komunistickej Kórejskej strany pracujúcich, ktorá je pri moci už od roku 1948, aby sa v roku 1994 po otcovej smrti stal jej generálnym tajomníkom. Za straníckeho šéfa ho však de facto považovali už v roku 1980.
Ľudia, ktorí sa s Kimom stretli naživo, ho opisovali ako „playboya“ so záľubou v dobrom jedle, zahraničných filmoch a ženách. Podľa niektorých údajov mal v domácej zbierke desaťtisíce hollywoodskych filmoch.
Kimovi pripisujú viacero zločinov vrátane nariadenia únosu juhokórejského filmového režiséra Šina Sang-oka z roku 1978 a jeho ženy a zároveň herečky Čoi Un-hi. Severokórejská polícia ich päť rokov držala v oddelených celách, za čo sa im vodca na straníckom sneme neskôr ospravedlnil. Šin bol nútený natočiť pre Kima sedem filmov, až kým s manželkou v roku 1986 neutiekli na Západ. Ďalšou kontroverznou kapitolou v živote diktátora mala byť udalosť z roku 1987, keď severokórejskí tajní agenti odpálili dve bomby v civilnom juhokórejskom lietadle. Operáciu mali uskutočniť na Kimov osobný pokyn. Útok si vyžiadal 117 obetí a v jeho dôsledku sa Kórejský polostrov opäť ocitol na pokraji ozbrojeného vojenského konfliktu. Kim mal byť spoluzodpovedný aj za severokórejský hladomor z 90. rokov minulého storočia, ktorý stál životy 1 až 3,5-milióna obyvateľov.
Vzťahy medzi severným a južným susedom sa začali zlepšovať po summite z roku 2000, Kim však neskôr pokračoval v nukleárnych testoch, čo jeho krajinu dostalo do opätovnej medzinárodnej izolácie. Severokórejský líder utrpel v roku 2008 infarkt a odvtedy sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršoval. Zomrel 19. decembra 2011 v dôsledku „fyzického a duševného vyčerpania“. Dalšie okolnosti jeho smrti zostávaju nejasné, udajne však zomrel počas cesty vlakom na okraji Pchjongjangu