Klíma mení a zmení obraz Slovenska

Klimatické zmeny nie sú neviditeľné strašidlo, ale bezprostredne doliehajú na život ľudí. Meniace sa podmienky pritom nemusia viesť len k zhoršeniu kvality života, ale môžu priniesť aj výhody, tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Pavol Bielek.

16.07.2009 07:07
Pavol Bielek Foto:
Pavol Bielek, riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy
debata

Ľudia sa sťažujú na priveľké horúčavy, záplavové lejaky. Je to výsledok prebiehajúceho globálneho oteplenia?

Zmeny sú už citeľné, hoci čísla o zvyšovaní teploty sú na pohľad zanedbateľné. Za posledných sto rokov sa planéta oteplila. Na Slovensku sa zvýšila priemerná teplota o 1,4 stupňa, pričom do roku 2050 sa zvýšia priemerné teploty o plus jeden, možno až jeden a pol stupňa Celzia, čo prinesie veľké zmeny v celkovej klíme. Počasie sa stane nestabilným.

Nečaká nás nič dobré? Veď už teraz rastie výskyt extrémnych prejavov počasia.

Začíname si zvykať na dlhšie obdobia sucha a dažďov, ktoré neboli pre Slovensko typické. Rastie počet prívalových zrážok, ktoré vyvolávajú erózie pôdy a jej zosuvy. Je to signál, aby sme zmenili svoje správanie. Súčasne sa postupne mení aj tradičný obraz krajiny, a to v smere od juhu na sever.

V polovici 20. storočia nikomu nenapadlo pestovať kukuricu v Liptove či na Orave. Budú rásť onedlho iné plodiny na Žitnom ostrove a iné v Turci?

Zmeny nastanú nielen u nás, ale v celej Európe, najmä vo vyšších zemepisných šírkach. Vplyv oteplenia na rastlinstvo v teplých oblastiach bude pomerne slabý, ale v chladných oblastiach rastliny silno reagujú aj na malé zvýšenie teploty. Už dnes sa tam vytvárajú podmienky na život teplomilných druhov. Na Slovensku budú teplomilky postupovať od pomyselnej čiary Trenčín, Lučenec, Košice ďalej na sever. Pravda, je tu ešte činiteľ, ktorý zamieša karty, a to sú zrážky. Očakáva sa, že budú mať nepriaznivé dôsledky na severnejšie aj južnejšie polohy.

Slovensko sa považuje za strechu Európy. Čo to pre nás znamená?

Veľmi závisíme od zrážkovej vody. Nemáme inú možnosť, len zachytiť rýchlo odtekajúcu vodu. Tento problém bude o to vypuklejší, že zrážky už nadobúdajú charakter prívalových dažďov, pričom budú na celom území Slovenska klesať. Netvrdím, že to prepukne v najbližších piatich rokoch, ale naše územie sa bude ,,trošku" osušovať. Našťastie máme Žitný ostrov, kde hladiny podzemných vôd nebudú pravdepodobne významne klesať. A keby aj o čosi poklesli, podpora vlahového režimu z podzemných vôd je tam stále reálna.

Ako zmenia obraz krajiny meniace sa teplotné a zrážkové pomery?

Znie to neuveriteľne, ale možno už o desať rokov budeme mať inú štruktúru využívania pôdy ako doteraz. Musíme na nej intenzívne pracovať. Nájsť nejaké konečné riešenie však nebude jednoduché. Nové rozmiestnenie rastlín totiž nepostupuje len po línii juh sever, ale aj podľa nadmorskej výšky. Nájsť ideálnu kombináciu rastlín nebude jednoduché, pretože sa prejaví aj taký jav, akým je zotrvačnosť pôdy a ľudí, ktorí na nej pracujú.

Čo sa za ním skrýva?

Na juhu Slovenska sú typické zeleninárske pôdy, ktorých na severe krajiny veľa niet. Oteplenie síce vytvorí jednu z podmienok na pestovanie teplomilných druhov ovocia a zeleniny, ale pôda nemá kolesá. Na sever do teplejších údolí môže postúpiť aj pestovanie slnečnice a kukurica sa tam nebude pestovať už len na siláž, ale aj na zrno. Ale nečakajme, že to príde náhle. Nová mapa hospodársky využívaných rastlín nebude iba výsledok poznania klímy, pôdy, ale aj nadobudnutia skúseností. Kľúčovou pre farmárov bude odpoveď na otázku: Je úroda novej plodiny pravidelne stabilná? Roľníci budú plodiny pestovať len vtedy, keď z toho budú mať osoh. Preto zmena rastlín na pôde príde s istým oneskorením.

Ako ovplyvní meniace sa počasie schopnosť Slovenska vyrobiť dosť potravín na vlastnom území?

Klimatická zmena nás bezprostredne neohrozí. Prínosom zrejme bude bohatšia štruktúra rastlín pestovaných na pôde. Ale kľúčom k úrode sa stane voda. Kto sa nepostará o vodu, bude mať problém. Nákladné závlahy pritom nemusia byť jediným riešením. Voda nám neutečie, ak zlepšíme nasiakavaciu schopnosť pôdy. Počas dažďov jej potom dokážeme zachytiť oveľa viac pre rastliny, ktoré ju využijú v období sucha. Len málo ľudí si uvedomuje, že starostlivosťou o pôdu môžeme čeliť klimatickej zmene.

Ako možno nahromadiť v pôde viac vody, ktorá spadne v podobe zrážok?

Tým, že sa opäť začneme starať o podornicu. Táto časť pôdneho profilu je na Slovensku zhutnená na obrovskej ploche 800-tisíc hektárov. Keby ju farmári na celej ploche podryli, podarilo by sa do pôdy nazhromaždiť o 100 miliónov kubických metrov vody viac ako v súčasnosti. Teraz táto voda prudko odteká, strháva mosty, ničí cesty a ľudské obydlia. Podrývanie pôdy nie je lacné a bolo by dobré podporiť túto prácu z verejných zdrojov. Bolo by to zmysluplné využitie peňazí, ktoré by priniesli úžitok nielen v podobe 40-percentného zvýšenia úrod, ale aj ochrany dedín a miest pred povodňami.

Sú v Európe krajiny, ktoré lepšie využívajú vodu v prírode tým, že uplatňujú prírode bližšie spôsoby obhospodarova­nia pôdy?

V južnom Francúzsku a v Španielsku cez leto neprší a celé poľnohospodárstvo je odkázané na zásobu vody zo zimy. Obdobia, keď tam neprší, sú ešte dlhšie ako u nás a majú oveľa suchšie a horúcejšie letá. Nemáme peniaze na stavbu drahých závlah. Musíme pôdou zachytiť lacnú vodu, ktorú nám poskytne príroda.

Znie to pekne. Ale každý zásah do pôdy stojí veľa energie, ktorá je čoraz drahšia.

Vodu v pôde možno zadržať aj zatrávnením a zalesnením pozemkov, obnovením mokradí a minimalizovaním pracovných operácií pri pestovaní rastlín. Ide o postupy, pri ktorých sa pôda obohacuje o humus. Práve organická hmota je pre poľnohospodárov hnacím motorom pre výrobu potravín. Lepšie obrábaná a využívaná pôda bude navyše viazať oxid uhličitý, ktorý je príčinou klimatickej zmeny. Keby sa na celom svete uplatnil tento tzv. sekvestračný vplyv poľnohospodárstva, tak Kjóto protokol je takmer vyriešený.

Pôda je ako špongia a filter zároveň. Čoraz viac úrodných polí však obsadzujú priemyselné parky či obytné štvrte. Betón vodu nezachytí, pôda áno. Neprekročili sme únosnú mieru?

Bez istých záberov pôdy je ďalšie napredovanie spoločnosti nemysliteľné, počíname si však krátkozrako, keď uprednostňujeme krátkodobé efekty pred dlhodobými a púšťame výstavbu na úrodné pôdy. Veď na Slovensku je 326-tisíc hektárov nevyužívanej pôdy, ktorá zarastá burinou. Čím je pôda kvalitnejšia, tým viac vody zadrží. Každá zabetónovaná pôda prináša zníženie podmienok na život. Pôda totiž nezadržiava len vodu, ale rozkladajú sa v nej odpady, premieňajú látky, robí sa to každú sekundu našej existencie.

Zdá sa, že si mieru ohrozenia dostatočne silno neuvedomujeme?

Žiaľ, je to pravda. Niečo s tým treba robiť. Vrátil som sa prednedávnom z USA, kde naliehajú už nielen na uplatnení technických, právnych, ale aj spoločenských inštrumentov, ovplyvňujúcich správanie sa človeka. Nie sme majiteľmi, iba nájomníkmi našej planéty. Nemôžeme ju vydrancovať. O klimatickej zmene nemožno hovoriť len na poradách najvyspelejších štátov združených v G8. To je rozhovor veľkých pánov. Zmeny potrebujeme urobiť v každej dedine, na každom poli, všade, kde žijeme. Len potom budeme môcť pokojne spávať. Klimatická zmena je totiž realitou, pred ktorou sa nedá nikam ujsť.

Hlasuj za tento článok na -->

Profesor Pavol Bielek (1946)
je riaditeľom Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Koordinoval viacero národných a medzinárodných projektov zameraných na ochranu pôdy. Prednáša na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a Univerzite Komenského v Bratislave.

debata chyba