Kľúče od "riaditeľne" v STV držia politici

Slovenská televízia oslávi 15. výročie samostatnosti bez riaditeľa. Hoci už päť rokov platí zákon, ktorý má odpolitizovať verejnoprávnu televíziu, hlavné páky v televízii držia práve poslanci či ich stranícke centrály.

27.12.2007 09:08
Odvolaný riaditeľ STV Radim Hreha Foto:
Posledný riaditeľ STV Radim Hreha si už starosti s chodom verejnoprávnej televízie robiť nemusí.
debata

Najdlhšie pôsobiaci riaditeľ Milan Materák (v rokoch 1998 až 2002) o politických tlakoch hovorí: „Ak sa snažíte byť dobrým verejnoprávnym riaditeľom, tak vás nenávidia všetci, nevyhoviete nikomu, a teda nedopadnete dobre.“ Materáka pred voľbami tiež odvolali. „Keď som sa dohodol s pravičiarmi, tak ľavičiari odmietli. Keď som sa dohodol aj s nimi, tak zas pravá strana koalície bola principiálne proti, a tak to fungovalo stále,“ spomína Materák na širokú koalíciu prvej Dzurindovej vlády s tým, že peniaze sľúbené pri jeho nástupe politici nikdy neschválili.

STV má na krku olympijské hry, tretí športový kanál a dvestomiliónovú sekeru za končiaci sa rok. Nový riaditeľ, ktorý bude zvolený pravdepodobne až v lete, bude musieť byť s vládnymi politikmi jedna ruka, lebo štátne dotácie sú pri súčasnom stave televízie nevyhnutné.

Dlhoročný člen Rady STV Miroslav Kollár vidí problém v tom, že STV z koncesionárskych poplatkov nedokáže utiahnuť všetko, čo by zo zákona mala, a tak je pupočnou šnúrou stále spojená so štátom, a teda politikmi v parlamente. Podľa neho by sa takej veľkej hračky neradi vzdali. „Keby sa tomu aspoň trochu rozumeli, tak by poslanci pochopili, že vplyv STV na verejnú mienku je taký malý, že všetka snaha o ovládnutie televízie je strata času, energie a peňazí,“ hovorí Kollár s tým, že politici televíziu vnímajú iba cez spravodajstvo a publicistiku. Liekom je aj podľa neho stabilné financovanie. „Z verejných zdrojov musí prísť 2,5 až 3 miliardy korún a potom televízia bude fungovať,“ hovorí Kollár. V súčasnosti je to 2 miliardy korún, ale aj so Slovenským rozhlasom.

Kollár zároveň dodáva, že politici by mali rešpektovať nezávislosť televízie. „Ak pán premiér myslel vážne, že chce, aby televízia zdieľala jeho názory, tak potom nech STV platia iba voliči jeho strany, lebo verejnoprávna znamená pre všetkých,“ uzavrel Kollár.

Poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ) nie je presvedčený, že viac peňazí znamená aj vyššiu kvalitu. „Napojené podnikateľské skupiny, čo vyciciavajú televíziu, by tak dostali ešte viac peňazí,“ hovorí Galbavý.

Podľa neho sa ukázalo, že riadenie televízie cez 15-členné volené rady zlyhalo. „Ukázalo sa, že to nebolo najlepšie riešenie,“ dodáva Galbavý s tým, že by sa mali sprísniť podmienky pre členov rady, najmä po odbornej a morálnej stránke a zároveň by chcel, aby v Rade STV bolo pomerné zastúpenie nominantov jednotlivých strán. Prečo tak neurobili, keď boli pri moci a v roku 2002 od základov menili zákon o STV, nechcel Galbavý odpovedať priamo. Iba uviedol, že nefungujúca STV niekomu vo vláde vyhovovala. Rezort kultúry mala vtedy pod palcom strana ANO, jej šéf Pavol Rusko vlastnil komerčnú Markízu a chátrajúca STV znamenala vyššie zisky pre neho.

Galbavý s Materákom sa zhodujú, že na odpolitizovanie televízie by pomohlo financovanie zo štátneho rozpočtu. Galbavý navrhuje priamy prevod, Materák chce daň za verejnoprávnu službu. „Bolo by to solidárne, a zároveň by sa to dalo odpočítať z iných daní, takže ľudia by celkovo neplatili viac,“ obhajuje svoj návrh Materák. Podľa neho by tak pre nového riaditeľa odpadlo každoročné prosíkanie o dotácie.

debata chyba