Knižnice bez kníh? Len ak ľudia povedia áno

Veľký pult a vôkol neho stolíky so stoličkami a pohovkami. Žiadny nábytok, nijaké poličky. Na prvý pohľad sa zdá, že ste v nejakej študentskej kaviarni. Pravda však je, že presne takto vyzerá čoraz viac knižníc na amerických univerzitách.

14.04.2012 13:00
Digitalizácia Foto: ,
Bratislavská Univerzitná knižnica spustila projekt, ktorý z nej raz možno rovnako spraví čisto elektronickú knižnicu.
debata (3)

Knižníc bez kníh. Bratislavská Univerzitná knižnica práve tento týždeň spustila projekt, ktorý z nej raz možno rovnako spraví čisto elektronickú knižnicu. Milovníci vône kníh však zatiaľ smútiť nemusia. Tak skoro to nebude.

„Sťahovanie“ fyzických kníh do digitálnej podoby nie je žiadny nový trend. S nástupom čítačiek a tabletov v posledných dvoch rokoch sa však rýchlosť prechodu na digitál zvyšuje a zasahuje viacero oblastí. Veľkým mementom v tomto smere bolo, keď prestížna Encyclopedia Britannica pred necelým mesiacom oznámila, že končí s vydávaním svojej tlačenej verzie. Aj najväčším skeptikom tak encyklopédia, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1768, ukázala, že digitálna éra je neodvratne tu.

U nás sa o digitalizácii v posledných dňoch tiež živo diskutuje. V Slovenskej národnej knižnici totiž spustili projekt za takmer 50 miliónov eur, v rámci ktorého sa do elektronickej formy prevedie 2,8 milióna slovacík, inými slovami dokumentov, periodík a publikácií, ktoré sa týkajú Slovenska. V Univerzitnej knižnici v Bratislave však koncom uplynulého týždňa predstavili pre verejnosť iný projekt. Vďaka nemu si čitatelia konečne môžu „zozbierať“ plody digitalizácie, ktorá v knižnici prebieha už niekoľko rokov.

Členovia knižnice mali túto možnosť aj doteraz. Digitálne výtlačky však boli roztrúsené vo viacerých systémoch a databázach. „Momentálne však začíname všetky zdigitalizované periodiká a publikácie centralizovať v novom systéme digitálnej knižnice MediaINFO,“ prezradil vedúci odboru digitalizácie Univerzitnej knižnice Tomáš Fiala.Systém zatiaľ beží len v rámci knižnice, no do mesiaca by mal byť prístupný kdekoľvek na webe. Momentálne si v ňom čitatelia môžu listovať pondelníkom novín Slovák zo štyridsiatych rokov minulého storočia, či divadelným časopisom z dvadsiatych rokov Šepkár v hľadišti

Na webe je okrem toho už dnes prístupných viac ako osemsto výtlačkov novín Obzor z druhej polovice 19. storočia. Záujemcovia si periodikum, ktoré vydával prvý slovenský profesionálny novinár Daniel Gabriel Lichard, môžu nájsť na internetovej adrese: e.kniznica.in­fo/free. „Databázu sme len začali plniť. Postupne budú pribúdať ďalšie noviny a časopisy, ale aj knihy. Riadni členovia knižnice budú mať k dispozícii vždy viac materiálov ako neregistrovaní užívatelia,“ dodal Fiala.

Prioritu majú unikáty a poškodené knihy

Digitalizačné služby v knižnici už fungujú niekoľko rokov a majú za sebou aj viacero väčších projektov. Do elektronickej podoby už v rámci programu UNESCO Pamäť sveta previedli veľmi vzácnu zbierku islamských pamiatok knižnej kultúry. Univerzitná knižnica ju do svojich fondov získala ešte v roku 1924 kúpou od známeho bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Safveta bega Bašagića, po ktorom dostala aj názov – Bašagićova zbierka islamských rukopisov.

Medzinárodnú spoluprácu si zase vyžiadala digitalizácia novín Pressburger Zeitnung. „V tlačenej podobe túto zbierku nemala kompletnú žiadna knižnica. Pri skenovaní jej rôznych častí u nás, ale aj v Maďarskej národnej knižnici sa v digitálnej podobe skompletizovala. Kým pri tlačených verziách museli bádatelia chodiť od knižnice ku knižnici, v elektronickej verzii majú noviny pekne pohromade,“ opisoval výhody digitalizácie Fi­ala.

„Výber dokumentov na digitalizáciu určuje knižnica. Okrem unikátnych dokumentov či kníh a novín, ktoré sú už v takom stave, že sa nedajú ďalej požičiavať, vždy prihliadame aj na to, či je o danú knihu záujem, či sa často požičiava,“ načrtáva kritériá výberu Fiala. Práve takáto práca knižnicu pomalými krokmi približuje k „bezknihovému“ stavu. Dokument, ktorý je v digitálnej podobe, sa totiž v drvivej väčšine prípadov zakonzervuje a viac nepožičiava v tlačenej forme.

V digitalizačnej pracovni je síce množstvo skenerov, ktoré zvládajú zosnímať prakticky hocijakú knihu v akomkoľvek stave, no najmä poškodené knihy si vyžadujú čas a trpezlivosť. Kým jedno zo zariadení – prietokový skener – dokáže materiály bez väzby skenovať rýchlosťou niekoľko desiatok strán za minútu, krehké knihy sa musia snímať v špeciálnom ochrannom režime, pričom zoskenovanie jednej publikácie môže trvať aj týždeň.

Niektorí svet bez poličiek nechcú

Elektronické kópie sa robia v nekomprimovanom formáte tiff. Inými slovami vo veľmi vysokej kvalite. Kvalitná „surovina“ je potrebná. Dnes ešte nevieme, aké technológie sa budú o pár rokov využívať na čítanie elektronických kníh, no z veľkoobjemových surových dát, by sa aj v budúcnosti mala dať vytvoriť verzia pre akékoľvek čítačky, tablety, či iné zariadenia, ktoré si ľudia obľúbia. Na súčasnú technológiu sú vraj v knižnici pripravení už aj teraz. Systém MediaINFO napríklad umožňuje aj pripojenie z tabletov.

Aká však bude knižnica bez kníh? V Spojených štátoch sa na túto tému vedú už dlhší čas diskusie, keďže bezknižné knižnice sa tam stávajú realitou. Z pohľadu študentov (keďže ako prvé prechádzajú do digitálnej formy najmä knižnice univerzít) majú takéto virtuálne knižnice viacero výhod. Študenti si pred termínom odovzdania prác nemusia trhať vlasy, že knihu, ktorú nutne potrebujú, má požičanú niekto iný. Do knižnice sa môžu „vybrať“ aj v ich obľúbenom študijnom čase – povedzme o druhej ráno.

Sťahovanie fyzických kníh do digitálnej podoby... Foto: Ivan Majerský
Digitalizácia Sťahovanie fyzických kníh do digitálnej podoby nie je žiadny nový trend. S nástupom čítačiek a tabletov v posledných dvoch rokoch sa však rýchlosť prechodu na digitál zvyšuje a zasahuje viacero oblastí.

Digitálne knižnice majú však aj svojich kritikov. Je medzi nimi napríklad aj spisovateľ Michael Connelly, ktorého detektívne romány s losangeleským policajtom Harrym Boshom poznajú aj slovenskí čitatelia. Pre magazín Times povedal, že práve prehrabávanie sa skutočnými knihami v knižniciach ho priviedlo k dráhe spisovateľa. „Môže sa niečo podobné niekomu prihodiť v knižnici bez kníh? O tom pochybujem,“ povedal americký autor.

Nad nevýhodami elektronických knižníc sa zamýšľala aj editorka magazínu Good Liz Dwyer. „Keď si spomeniem na svoje študentské časy, tak pri hľadaní v jednotlivých kategóriách som často našla knihy, o ktorých som ani netušila, či ktoré mi ani nenapadlo využiť,“ píše no zároveň dodáva, že túto nevýhodu by mohlo čiastočne zmazať využívanie metód, aké používajú mnohé internetové obchody. Teda uvádzať pri knihe zoznam podobných publikácií či databázu – ľudia, ktorí čítali túto knihu, čítali aj…

Čitatelia zase v diskusii upozornili na diskrimináciu chudobnejších, ktorí nemajú pripojenie na internet. Tí nielenže budú odkázaní na fyzickú knižnicu ako doteraz, ale pokiaľ sa nedostanú k internetu, nebudú mať možnosť študovať mimo priestorov knižnice. „Milujem ten pocit, keď mám v rukách skutočnú knihu. Prečo by som mal čítať len z obrazovky? Na počítači ma navyše rozptyľuje mnoho iných vecí, aj preto sa radšej s knihou zašijem niekde mimo dosahu elektroniky,“ napísal jeden z diskutujúcich.

Klasike umieračik ešte nezvoní

Napriek niektorým skeptickým reakciám sa však elektronické knihy tešia čoraz väčšej popularite. V Spojených štátoch ich predaj medziročne stúpol o viac ako 70 percent (medzi deťmi a mládežou dokonca o 475 percent!), vďaka čomu sa lepšie darí celému tamojšiemu vydavateľskému priemyslu. Na Slovensku začalo v roku 2010 ako prvé predávať elektronické knihy kníhkupectvo Martinus, časom sa pridali ďalšie.

V Spojených štátoch dokonca vlani vznikol projekt, v ktorom predajca Amazon spolupracuje s americkými knižnicami. Do veľkolepého projektu sa ich zapojilo viac ako 11-tisíc. Členovia jednotlivých knižníc si môžu požičiavať do čítačiek Kindle publikácie len na základe zaplateného knižničného poplatku. V susedných Čechách, v brnianskej Knižnici Jiřího Mahena, zase od minulého roku experimentujú s požičiavaním čítačiek. Štyri čítačky s 500 nahratými knihami požičiavajú na 14 dní.

V bratislavskej Univerzitnej knižnici sa ľudia do kontaktu s digitálnymi knihami zatiaľ dostávajú najmä pri skenovaní starých kníh. Publikácie, ktorým vypršali autorské práva (spravidla staršie ako z roku 1942), si môže verejnosť (nielen členovia knižnice) dať spracovať do elektronickej podoby. Za 75 strán formátu PDF platí 10 eur. Rovnaký objem, no aj s rozoznaním textu (aby sa mohol kopírovať do textových dokumentov) vyjde záujemcu na 15 eur.

Projekt digitalizácie stojí takmer 50 miliónov... Foto: Ivan Majerský
Digitalizácia Projekt digitalizácie stojí takmer 50 miliónov eur.

Podľa Fialu je aj požičiavanie elektronických kníh do čítačiek len otázkou času. „A doriešenia autorských práv. Naša legislatíva v súčasnosti nie je celkom pripravená na požičiavanie autorsky chránených diel,“ dodáva. A tých bude len a len pribúdať. Napokon v rámci 33-miliónového projektu Centrálny dátový archív bude Univerzitná knižnica zbierať dáta zo Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea a mnohých ďalších inštitúcií.

Hoci skutočné knihy slovenským knižniciam dominujú a ešte nejaký čas budú, objem dát v digitálnej forme sa prudko zvyšuje. Rovnako pokračuje aj trend čítania z obrazoviek rôznych zariadení. Dočkáme sa teda aj na Slovensku knižníc bez kníh? „Isté je, že okrem tradičných kníh budú v dohľadnom čase v knižniciach k dispozícii aj elektronické publikácie. Potom už bude len na ľuďoch, pre ktorú sa rozhodnú. Kým budú chcieť aj skutočné knihy, nezmiznú tak skoro ani z kníhkupectiev, ani z knižníc,“ uzavrel Fiala.

3 debata chyba