V sobotu sa uzavrie boj o radnice

Rozhoduje sa totiž o tom, kto obsadí viac ako 2 900 kresiel starostov a primátorov a okolo 21-tisíc stoličiek obecných poslancov. Tí budú mať v rukách veľký balík peňazí, len vlani samosprávy disponovali 3,6 miliardy eur. Zvolení predstavitelia obcí budú mať tiež značný vplyv na kvalitu života v bezprostrednom okolí každého obyvateľa.

Podľa výkonného predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Turčányho je miestna samospráva tým najpriamejším nástrojom občianskej demokracie. „Je to o území obyvateľov, o ich vzťahoch. Je to niečo, čo má svoju hodnotu nielen vo vyjadrení sa k politickým stranám a kandidátom, ale aj k tomu, čo ľudia považujú vo svojej komunite za podstatné. Je to o podieľaní sa na rozvoji svojho vlastného mesta a obce,“ povedal Turčány pri hodnotení dôležitosti komunálnych volieb.

Pôjde tiež o posledné veľké hlasovanie pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia na prelome zimy a jari v roku 2016. Podľa politológa Michala Horského každé voľby sú v istom ohľade testom politických nálad v spoločnosti. „Ich výsledky sú neporovnateľne cennejšie ako výsledky prieskumných agentúr. Komunálne voľby, medzi ostatnými, však najmenej predpovedajú výsledky najzávažnejších parlamentných volieb,“ povedal politológ.

Pre strany budú kľúčové najmä krajské a potom okresné mestá. Zvlášť zisky v krajských sídlach sú vecou prestíže, kde pred štyrmi rokmi pomer zvolených primátorov medzi stranami a nezávislými bol štyri ku štyrom. Nezávislí kandidáti uspeli v Bratislave, Trenčíne, Banskej Bystrici a v Prešove.

Politici priznávajú prestíž krajských miest. Šéfka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková povedala, že strane záleží, aby „sme obsadili posty v krajských a okresných mestách, ale aj v menších obciach“.

Podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Abrhana dôležité je nestratiť kontakt s obcami, ale „samozrejme, v centre pozornosti sú krajské a okresné mestá“. Líder Mostu-Híd Béla Bugár uviedol, že je ťažké vyčísliť, kedy bude strana úspešná. Upozornil, že kandiduje tiež veľký počet nezávislých. Predpokladá však, že by o úspechu mohol hovoriť v prípade, že sa presadí viac ako polovica ich kandidátov.

Zložitejšie bude určiť víťaza volieb. Strany totiž postavili vlastných kandidátov a zároveň vytvorili rôznorodé koalície. Navyše, prihlásili sa aj k podpore nezávislých kandidátov. „Víťazov bude viac, ale my si urobíme v strane štatistiku, v akých pozíciách boli zvolení naši kandidáti alebo takí, ktorí sú nám blízki, a koľko nezávislých uspelo s našou podporou,“ uviedla Laššáková. Podobne sa vyjadril aj Abrhan s tým, že väčšinový volebný systém tlačí strany k spoločným dohodám. Podľa Bugára si však strany nemôžu prisvojiť kandidáta. „Vždy je dôležité, ktorá ho postavila,“ vysvetlil. Podľa neho boli aj prípady, že strana oslovila kandidáta, ale rozhodol sa ísť do volieb ako nezávislý a neskôr mu prípadne aj ďalšie vyslovili podporu.

Podľa politológa Horského v obciach a menších mestách sa bude občan rozhodovať predovšetkým na základe osobnej znalosti a v stredne veľkých a krajských mestách zohľadňuje aj politické preferencie. „Treba však uvážiť, že aj výpovedná hodnota straníckych nominácií a preferencií je znížená často širokými koalíciami, kde každá líška svoj chvost bude chváliť,“ doplnil politológ.

Ani v jednom type volieb nie je v hre toľko kandidátov ako teraz. Len za parlamentné strany sa uchádza o miesta poslancov takmer 20-tisíc kandidátov. Veľký záujem je aj z radov nezávislých, ktorých je viac ako 4 000 na pozície šéfov samospráv. Napríklad v obci Ratková s necelými 600 obyvateľmi v okrese Revúca chce byť starostom desať kandidátov, z toho štyria sú nezávislí. Miestna volebná komisia zaregistrovala 20 kandidátov na poslancov. Záujem je až štvornásobný. Medzi kandidátmi na poslancov je šesť nezamestnaných. V regióne je nezamestnanosť vyše 25 percent. Sociológ Ľubomír Falťan pripustil, že niektorí môžu takto aspoň sčasti riešiť svoju osobnú sociálnu situáciu a zároveň je to aj vec prestíže, že v obci niečo znamenajú. „Nepopieram však, že mnohí nemajú len osobné záujmy, ale chcú aj s obcou pohnúť,“ poznamenal sociológ.

Vo voľbách sa očakáva účasť zhruba na rovnakej úrovni ako naposledy. Pred štyrmi rokmi prišlo 49,69 percenta oprávnených voličov. Sociológ Pavol Haulík pripustil aj vyšší záujem, otázkou však je, či účasť nepriaznivo nepoznačí predĺžený víkend. Najmä obyvatelia väčších miest môžu odísť za relaxom a voličský preukaz sa v tomto type volieb nedá využiť. Tradične chodí viac ľudí voliť v menších obciach a vo veľkých mestách býva účasť nižšia. Podľa Horského bezprostredné udalosti, ktoré sa nedávno odohrali v parlamente, neveštia nič dobré. „Treba veriť, že boj, ktorý sa začal, neodradí občanov od spoločenskej angažovanosti zúčastniť sa volieb, ale najmä, že nebude znamenať nárast antipolitiky a politického radikalizmu na Slovensku,“ dodal politológ.

Komunálne voľby sú v sobotu od siedmej ráno do ôsmej večer. Neoficiálne výsledky sa začnú zverejňovať postupne po zatvorení volebných miestností. Definitívne výsledky volieb Ústredná volebná komisia potvrdí v nedeľu.