Analýza: Nesrovnalovci slávili vulgarizmami

Ivo Nesrovnal a jeho družina však príjemný šok z víťazstva celkom nezvládli. V hoteli Devín, kde mali rozložený hlavný volebný stan, sa zatvorili do separé miestnosti, odkiaľ, ako zaznamenala technika televízie Markíza, zaznelo vulgárne: „SDKÚ, KDH, Smer, Fico, J&T, Penta, do pi**, všetkých sme ich roz****li!“

Nesrovnalov volebný finiš bol však obrovský. Hoci predvolebné prieskumy predpovedali pohodlnú výhru tváre revolúcie '89 Milana Kňažka a druhú priečku prisudzovali doterajšiemu primátorovi Milanovi Ftáčnikovi, oboch z tretieho miesta preskočil a zvíťazil s veľkým prehľadom. Kňažka porazil o viac ako 11 percent, Ftáčnika takmer o osem. Aj keď na zasadnutie do primátorského kresla mu pri nízkej volebnej účasti 33,79 percenta v takmer polmiliónovej metropole stačilo len niečo vyše 50-tisíc hlasov, takmer o 10-tisíc menej ako v roku 2010 Ftáčnikovi.

Čo rozhodlo o víťazstve 50-ročného advokáta? „Čiastočne to bola odmena za odvahu,“ myslí si Pavol Marchevský, analytik z agentúry Prieskumy. Pripomína, že podľa preferencií bol Nesrovnal spočiatku skôr outsiderom. Napriek tomu však odolal ponuke, o ktorej sa verejne šepká – že ak z kampane odstúpi v prospech Kňažka, dostane miesto viceprimátora.

Za omnoho dôležitejší však Marchevský považuje fakt, že Nesrovnalovi sa v Bratislavčanoch podarilo vzbudiť dojem, že je v politike „nová tvár“, akási mladá, dynamická, disponovaná a rozhľadená čistá postava s príbehom o profesijnom úspechu v zahraničí. „Keďže s ním málokto vážnejšie počítal, neviedla sa voči nemu ani žiadna antikampaň,“ dodáva analytik.

Pritom budúci primátor je už politicky poriadne popísaná stránka. Má bohatú politickú minulosť na komunálnej úrovni, len v auguste tohto roku vystúpil z SDKÚ. Ako člen tejto strany bol poslancom mestského zastupiteľstva, šéfom jej poslaneckého klubu aj finančnej komisie mesta, strana si ho už v minulosti vychovávala pre najvyššie funkcie v komunálnej politike. Zabudlo sa tiež na vyjadrenie predsedu strany Pavla Freša, že Nesrovnal bol aj pri rozdeľovaní funkcií v mestských podnikoch, ktorého spôsob pred voľbami ostro kritizoval. Primátorský víťaz je dobre známy aj z regionálnej politiky, ako poslanec župy aj vicežupan.

Prečo neuspeli Nesrovnalovi protikandidáti? Ftáčnik podľa Marchevského „zomrel na krásu“. Tak ako v roku 2010 mal síce serióznu, konštruktívnu a slušnú kampaň, no pri danom vývoji mohol viac pritvrdiť a dôraznejšie prezentovať a obhajovať svoje primátorské výsledky. Kňažko, hoci kampaň rozbehol najlepšie, zas postupne strácal dych a v „terénnej fáze“ ho Nesrovnal výrazne prevýšil. Kňažkovi mohla napokon skôr uškodiť, ako pomôcť aj podpora širokej pravicovej koalície. „Všetci bratislavskí kandidáti na primátora išli síce do volieb ako nezávislí, no každý vedel, kto ku komu patrí,“ hodnotí analytik.

Pravica, zacítiac šancu znovu obsadiť najvyššiu funkciu v hlavnom meste, sa postupne pridávala ku Kňažkovi. Najprv ho podporilo KDH, čo v mnohých evokovalo spomienky na najkontroverznej­šieho primátora a zástupcu tejto strany Andreja Ďurkovského. Potom kvôli nemu Sieť a ďalšie štyri pravicové strany „obetovali“ svoju kandidátku Tatianu Kratochvílovú, ktorá neskôr paradoxne podporila Nesrovnala. A „úprimnosť snáh“ pravice dotvára fakt, že po vyhlásení výsledkov šéf Mostu-Híd Béla Bugár vyhlásil predsedu Siete Radoslava Procházku za „tvrdohlavca“, ktorý nechcel podporiť Nesrovnala. A Procházka vzápätí reagoval, že sa z Nesrovnalovho víťazstva teší…

Tak či tak, Ivo Nesrovnal, ktorý inklinuje k pravici, bude mať v 45-člennom mestskom parlamente, kde pravica opäť získala prevahu, ľahšiu pozíciu ako jeho ľavicový predchodca Ftáčnik. Do poslaneckých lavíc zasadne tentoraz 14 zástupcov koalície Most-Híd, Sieť, SaS a SDKÚ, 11 za KDH, KDS, Nova a OKS, 12 nezávislých, po jednom predstaviteľovi strán EDS a NF a šesť poslancov bude reprezentovať koalíciu Smer, SNS a SZS.