Prečo Brusel odhaduje Slovensku lepší rast ekonomiky ako počítala vláda a napriek tomu odhaduje, že defi cit bude vyšší?
Brusel buď čaká rast najmä na strane zahraničného dopytu a menej na strane domáceho, teda nepočíta do takej miery s rastom zamestnanosti a miezd, alebo vidí nejaké ďalšie riziká na strane výdavkov, napríklad v zdravotníctve, ktoré dlhodobo produkuje skryté dlhy. Obávajú sa toho, že ich časom „odkryjeme“ a uhradíme. Mohlo by to byť logické vysvetlenie takejto kombinácie čísiel.
Bude potrebné prijať úspory už tento rok?
Konsolidáciu by bolo dobre začať čo najskôr, a to najmä preto, aby boli náklady rozložené na dlhšie časové obdobie. Ľudia by to potom nepocítili nárazovo a skokovo na svojich peňaženkách, čo určite nie je dobré ani z pohľadu spotrebiteľskej dôvery a domáceho dopytu. V priebehu aktuálneho roka sa dá šetriť najskôr cez stranu príjmov, a teda najmä nepriame dane. Ale ani výdavkové opatrenia, aj keď ich pozitívny efekt môže byť oneskorený, by nebolo dobre odkladať a možno začať už v tomto roku.
Čím skôr začneme, tým skôr sa dostavia výsledky. Okrem toho by sa mal urobiť seriózny audit, čo trvá nejaký čas, aby výsledkom nebolo iba vyškrtanie výdavkov, ale zároveň aj zlepšenie procesov vo verejnej správe. Aby ľudia za svoje peniaze, teda dane, dostali kvalitnú verejnú službu.
Treba zvýšiť spotrebné dane v tomto roku, hovorí sa napríklad o cigaretách?
Je to na rozhodnutí vlády. Ale nevylučujem ani takúto možnosť. Zvýšenie daní, najmä nepriamych, totiž spravidla funguje ako „poistka“ že sa podarí znížiť defi cit. Podľa správnosti by sa však výnos takýchto daní mal použiť adresne na tlmenie negatívnych dosahov. Teda napríklad do zdravotníctva. Je to tak aj v súčasnosti? Ide napríklad celý výnos vyberaný na daniach od motoristov (cestné dane, DPH, spotrebná daň) priamo na údržbu opravu alebo novú výstavbu, a to dlhodobo? Je to tak aj pri iných daniach. Obávam sa, že to tak asi nikdy nebude a skôr sa hľadá zdroj príjmov do rozpočtu – a teda prevláda fiškálny efekt a motivácia.
Naznačuje prognóza deficitu na rok 2013 z Bruselu na úrovni 4,9 percenta, že konsolidačný balík bude musieť byť vyšší ako deklarovaných 1,2 miliardy eur?
Takáto kombinácia čísiel môže poukazovať aj na to, že Brusel môže mať obavy z toho, že úsporný balíček možno bude musieť byť väčší. Ale ešte je príliš skoro to takto hodnotiť. Konsolidačný balík sa týka v podstate dvoch rokov. Dôležité potom bude aj to, aký bude rast v roku 2013. Ak by bol silnejší, pomohlo by to vláde z defi citu do určitej miery vyrásť.
Ak bude treba získať viac peňazí, môžu sa dvihnúť ešte viac avizované dane pre bohatých?
Nemusí ísť nevyhnutne o vyššie sadzby daní. Na úvod sa odporúča rozširovanie daňového základu, ak to ide. Ale sú signály, že balíček bude naozaj nastavený najmä na príjmovej strane. Väčší dôraz na výdavky by bol určite vítaný.