Návrh, ako situáciu riešiť, je už na svete. Už dávnejšie ho pripravil bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ), ktorý dnes vedie parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. „Predstavím ho v najbližších dňoch, jeho predloženiu zabránil iba nedávny pád vlády. Chcem o ňom ešte rokovať s politickými partnermi, ale verím, že v tejto situácii bude politická vôľa, aby sa ho podarilo presadiť,“ povedal Pravde Fedor. Ako dodal, jeho návrh podporujú i poslanci opozície.
Podmienky, za akých možno niekoho odpočúvať, upravuje Trestný poriadok a zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technologických prostriedkov. Podľa Fedora nejde ani tak o to, že by bol súčasný zákon nedostatočný. „Problém je, že výbor, ktorý má kontrolovať nasadzovanie týchto prostriedkov, nemá dosť právomocí,“ vysvetlil exminister. Jeho návrh preto posilňuje kompetencie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Poverení členovia výboru by po novom mohli nahliadnuť do spisovej dokumentácie, ale aj do žiadostí a dokladov, ktorými sa odpočúvanie zdôvodňuje.
Fedor tiež navrhuje rozšíriť práva občanov, ktorých by štátne orgány odpočúvali. Do pol roka by im to mali oznámiť. „Upovedomení o svojom odpočúvaní by neboli len v tom prípade, keby tak rozhodol sudca,“ spresnil Fedor.
Prijatie podobného zákona by podporila i opozícia. Podľa podpredsedu Smeru a bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka odpočúvanie novinárov odhalilo chyby v systéme, ktoré treba napraviť – napríklad aj zmenami, aké navrhuje Fedor. „Aby bolo jasné, že parlamentný výbor nie je na srandu, ale na kontrolu,“ zdôraznil Kaliňák.
Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného sú Fedorove opatrenia príliš slabé. Upozorňuje, že nezákonných postupov pri odpočúvaní môže byť tak veľa, že to dvaja poverení poslanci z výboru nebudú zvládať. Využívať informačno-technologické prostriedky totiž môže až päť štátnych orgánov. „Poslanci by to nestíhali, takže by to robili len formálne. To chce úplne novú nezávislú inštitúciu. Nemusia ju zriadiť hneď, ale do predčasných volieb by mohli aspoň schváliť zákon,“ navrhol Žitný.
Fedorove zmeny podľa neho neriešia hlavný problém. „Ak sa dnes príslušník ktorejkoľvek služby alebo polície dozvie, že sa vnútri jeho služby pácha nejaká obrovská nezákonnosť, nemôže to nikde oznámiť. Nemôže zájsť ani na prokuratúru, pretože je viazaný mlčanlivosťou. A ak by ju porušil, tak ho prepustia bez nároku na odchodné a bez výsluhového dôchodku,“ priblížil Žitný.
Nedostatky by podľa neho vyriešila práve nová inštitúcia, ktorá by bola nezávislá od exekutívy aj parlamentu. Taký model je bežný aj v západnej Európe – napríklad v Holandsku, v Británii či v škandinávskych krajinách. Tejto inštitúcii by podozrenie mohol oznámiť i príslušník tajnej služby či polície. „Samozrejme, že by tam bola nejaká regulácia, aby neudávali zase hocičo,“ uzavrel Žitný.
Politikov Žitného zámer zatiaľ neoslovil. Fedorovi aj Kaliňákovi sa zdá zbytočné vytvárať novú inštitúciu. „Som však otvorený všetkým návrhom,“ doplnil Fedor. Podľa Kaliňáka by nová inštitúcia nikdy nefungovala, kým nebude zabezpečená dostatočná kontrola.