„Hlavným problémom eurofondov stále zastáva korupcia, netransparentnosť a neefektívne mrhanie peňazí na často predražené a zbytočné projekty,“ povedal Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Napríklad vo výzve premena tradičnej školy na modernú je pre celé Slovensko k dispozícii 15 miliónov eur. Úspešná škola pritom v rámci jedného projektu nemôže získať viac ako pol milióna eur.
„To v praxi znamená, že zo stoviek projektov spĺňajúcich podmienky bude schválených len štyridsať či päťdesiat vyvolených,“ povedal Miroslav Lopata, konateľ spoločnosti Premier Consulting. Pre ministerských úradníkov tak podľa neho vzniká priestor na korupciu.
Na trhu tiež pôsobia spoločnosti so 100–percentnou úspešnosťou pri podávaní projektov. „Všetci pritom vedia, že sú napojené priamo na politické strany, no dokázať sa to nedá, keďže to by museli ísť svedčiť samy proti sebe,“ dodal Lopata.
V praxi sa dajú nájsť i ďalšie možné nedostatky ako príliš voľne nastavené podmienky na realizáciu schválených projektov. Napríklad výzva z opatrenia Podpora ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve stanovovala maximálnu mzdu školiteľov na 17 eur za hodinu vrátane odvodov. „Nikde v nej však nebola stanovená horná hranica za prenájom miestností alebo zariadení,“ povedal Juraj Antal, predseda Občianskeho združenia pre dobre spravované eurofondy.
Pri hodnotení projektov v operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast je zas pre úradníkov dôležité vedieť, do akej miery konkrétny projekt prispieva k napĺňaniu horizontálnej priority menšinovej rómskej komunity. „Ide pritom o projekty zamerané na zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a nie podporu menšinových komunít a toto kritérium sa mi tak zdá úplne odtrhnuté od reality,“ hovorí Antal.
Podľa analytika by sa rýchlejšie čerpanie eurofondov, menej byrokracie, klientelizmu, korupcie a skutočné nasmerovanie do regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti dalo zabezpečiť zmenou procesu prerozdeľovania a zavedením princípu nárokovateľnosti.
„Tento prístup by spočíval v tom, že každý žiadateľ, ktorý by splnil základné podmienky stanovené vo výzve, by mal mať nárok na pridelenie eurofondov po prejavení záujmu predložením jednoduchej stručnej žiadosti, teda nie desiatky strán a desiatky príloh ako v súčasnosti,“ povedal Sloboda.
Poradie záujemcov by sa podľa neho malo určovať na základe koeficientu podľa miery nezamestnanosti, pričom so záujemcami z regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti by riadiace orgány mali uzavrieť zmluvy prednostne.