Archeologický výskum na stavenisku Auparku potvrdil, že na území Námestia osloboditeľov sú zvyšky citadely z konca 17. storočia. Pamiatkari aj investor sa zhodli na tom, že zhruba 90-metrová časť múra, ktorý našli, musí byť zachovaná. Navyše investorovi nariadili zdržať sa činností, ktoré by ohrozili nález, až do právoplatného rozhodnutia o jeho ochrane.
Ide o časť bastiónu, ktorý kedysi nazývali zrejme podľa cisára Leopolda. „Na celom Slovensku nie je známa iná fortifikačná stavba takého charakteru, akou je päťuholníková citadela stojaca ako solitér v susedstve opevneného mesta,“ uvádza sa v stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Najbližšie podobné stavby sú až v Taliansku či bývalom Nizozemsku. Košickí pamiatkari robia kroky k tomu, aby bola citadela vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Niektorí Košičania sa však o obávajú o osud unikátnej novovekej vojenskej stavby. „Po prezentácii nálezov firmou Terra antiqua sme nadobudli dojem, že výskum nie je objektívny a podriaďuje sa záujmom investora,“ hovorí šéf Spolku na podporu skrášľovania Košíc Ladislav Rovinský.
Investor to však odmieta. „Odkryté časti citadely budú zachované. Ak ju vyhlásia za národnú kultúrnu pamiatku, ešte viac to zvýši atraktivitu Auparku. Budeme postupovať podľa pokynov pamiatkarov,“ povedal hovorca investora HB Reavis Roman Karabelli.
Investor teraz hľadá spôsob a technológiu, pomocou ktorých by sa časti unikátnej stavby mohli premiestniť čo najšetrnejšie. Navyše sa zachová tak, aby ju mohla v budúcnosti obdivovať verejnosť.
Podľa zachovaných prameňov postavili päťcípu košickú citadelu v rokoch 1671 až 1676. Spolu s obrannými zariadeniami zaberala protiturecká pevnosť plochu 25 hektárov. Citadelu obsadil v roku 1682 s povstaleckým vojskom Imrich Tököli ľsťou a po ostreľovaní sa Košice vzdali. To bolo príčinou, prečo ju už o tri roky mešťania znefunkčnili tak, že ju rozobrali v častiach otočených k mestu. Jej osud spečatil v roku 1713 cisár Karol III., ktorý dal príkaz na jej zbúranie.
