Bývalý veliteľ Kosovskej oslobodeneckej armády (UÇK) čelil obvineniu, že má na svedomí vraždy, prenasledovania, znásilňovanie a kruté zaobchádzanie so srbskými, rómskymi a albánskymi civilistami.
Už v apríli 2008 súd Haradinaja oslobodil pre nedostatok dôkazov. Pred dvoma rokmi však odvolací tribunál vrátil celý proces na nové prerokovane.
Prokurátor žiadal pre 44-ročného Haradinaja dvadsaťročný trest. Predložené dôkazy však podľa súdy boli nedostatočné a bývalého kosovského premiéra zbavil všetkých obvinení.
Spolu s Haradinajom vo štvrtok súd definitívne zbavil obvinenia dvoch jeho blízkych spolupracovníkov Idraza Balaja a Lahia Brahimaja. Kým veliteľ obávaných špeciálnych jednotiek UÇK Čiernych orlov Balaj bol v prvom procese v roku 2008 tiež zbavený všetkých obvinení, Haradinajov strýko a zástupca UÇK Brahimaj bol uznaný za vinného v dvoch prípadoch mučenia a krutého zaobchádzania so zajatcami a odsúdili ho na šesť rokov. Na štvrtkový verdikt čakal vo väzení.
Oslobodenie Haradinaja je podľa prvých reakcií ďalšou fackou pre Srbsko, ktoré sa ešte nespamätalo z nedávneho oslobodzovacieho rozsudku dvoch chorvátskych generálov. Ten istý súd, ktorý oslobodil Haradinaja, totiž v polovici novembra prekvapujúc zbavil obvinenia Chorvátov Anteho Gotovinu a Mladena Markača, ktorí boli tiež obvinení z vojnových zločinov.
Verdikt vyvolal v Belehrade šok a tvrdú kritiku haagskej justície. Haradinaj opustil post kosovského premiéra po sto dňoch v úrade a odovzdal sa do rúk spravodlivosti. Očakáva sa, že po oslobodení sa vráti do Kosova a bude pokračovať v politickej činnosti. Jeho tvár už teraz zdobia múry mnohých budov v kosovskej metropole Priština s nápismi „Vodca vždy dodržal svoje slovo“.
Priština oslavuje oslobodzujúci rozsudok
Podľa Olivera Antiča, právneho poradcu srbského prezidenta Tomislava Nikoliča, ohrozí Haradinajovo prepustenie politické rokovania medzi Srbskom a Kosovom. „Toto rozhodnutie nás veľmi vzdialilo od vzájomného uzmierenia,“ povedal Antič novinárom. Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 a Belehrad sa dôrazne stavia proti jeho medzinárodnému uznaniu.
Na námestí v centre Prištiny medzitým privítali oslobodzujúci rozsudok stovky kosovských Albáncov radostným skandovaním a petardami. Vyhlasovanie rozsudku ľudia sledovali napriek vytrvalému dažďu na veľkoplošných obrazovkách. „Spravodlivosť zvíťazila, som presvedčený, že všetko sa na lepšie obracia,“ povedal novinárom Jahja Lluka, blízky Haradinajov spolupracovník a kosovský premiér z rokov 2004 až 2005.
Srbský prokurátor: Haradinaj použil praktiky mafie, 19 svedkov zabili
Srbský žalobca Vladimir Vukčevič, ktorý vyšetruje vojnové zločiny, obvinil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, že zle chránil svedkov, ktorí mohli svedčiť proti kosovskému expremiérovi Haradinajovi. Podľa Vukčeviča počas procesu s Haradinajom zabili devätnásť potenciálnych svedkov obžaloby.
Vukčevič pritom oslobodzujúci verdikt nad bývalým veliteľom Kosovskej oslobodeneckej armády očakával, najmä pre nedostatok dôkazov i priamych svedkov. „Haradinajove metódy sú známe, používa ich každá mafia. Najskôr príde upozornenie, potom pokus o podplatenie, neskôr vyhrážky a nakoniec vražda. V Haradinajovom prípade to dospelo až k zabíjaniu, čo ostatných svedkov donútilo sa stiahnuť,“ povedal novinárov Vukčevič.
Obviňuje pritom medzinárodný tribunál, že neúspech a stratu svedkov spôsobil sám svojím nevhodným prístupom. „Haradinaj presne vedel, kto ho môže ohroziť. Hneď ako sa dopočul, že sa Haag o niekoho zaujíma, takého svedka prinútil mlčať,“ dodal Vukčevič, podľa ktorého medzinárodní žalobcovia dokázali, že nepoznajú miestnu mentalitu a navyše ani nedokázali zaručiť potenciálnym svedkom beztrestnosť.
Srbský žalobca pritom nie je sám, kto prišiel s podobnými informáciami. Na nebezpečenstvo možného zastrašovania svedkov upozornil aj americký diplomat John Walliamson, šéf tímu medzinárodného policajného zboru EULEX, ktorý v Kosove vyšetreuje údajné obchodovanie s ľudskými orgánmi.