Čo okrem zdraženia tvrdého alkoholu prináša posledná zmena zákona?
Zvýšenie dane na tvrdý alkohol, ktoré prinesie viac peňazí do štátnej kasy, je záležitosť ministerstva financií. Colné úrady však chceli dosiahnuť sprísnenie pravidiel pohybu alkoholu, aby mohli lepšie odhaľovať čierny alkohol. V praxi sa bežne stávalo, že keď predajcovi krčmárovi došli zásoby, dokúpil si alkohol napríklad vedľa v malých potravinách. To už nebude možné.
Dokážete bojovať proti čiernemu alkoholu len tak, že zakážete malým obchodom predávať si alkohol navzájom?
Dnes platný zákon umožňuje malopredajcom a krčmám obchodovať s alkoholom medzi sebou. Všetci jednoducho predávali všetkým. A všetci kontrole predkladali bločky. Neboli sme schopní skontrolovať, či skutočne alkohol, ktorý nám krčmár ukazuje, bol kúpený na daný bloček. Licencia zavádza veľkoobchodníkovi povinnosť uviesť, komu predáva aj čo predáva presne podľa čiarového kódu. A elektronické hlásenia o pohybe liehu všetko veľmi zjednodušia.
Vraj ste zmenili zákon len preto, že ste zaťažení nahadzovaním údajov do počítačov?
Maloobchodníci či majitelia pohostinstiev podávali donedávna mesačné hlásenia o nákupe a predaji liehu. To boli údaje od tisícov krčmárov či majiteľov malých potravín z celého Slovenska v papierovej forme. Prijali sme 120 pracovníkov, ktorí nerobili nič iné, len nahadzovali tieto hlásenia do počítača. A museli vypomáhať aj colníci. Tohto nezmyselného zaťaženia sme sa zbavili a máme možnosť robiť oveľa viac kontrol v teréne. Budeme mať napríklad viac času kontrolovať predaj alkoholu z korby nákladného auta v dedinkách.
Kde je stále veľa čierneho alkoholu?
Čierny alkohol sa objavuje najmä tam, kde sa rozlieva. Pred pár rokmi sa v krčmách objavovali bežne bandasky, z ktorých sa nalievali nezdanené liehoviny. A časť liehu na trhu pochádza z nelegálnej výroby – z čiernych páleníc. A potom sú výmyselníci, ktorí sa z nemrznúcich zmesí, ako napr. voda do ostrekovačov, snažia vyrobiť čistý alkohol odstránením denaturačných látok.
Sú opodstatnené obavy dovozcov, že licenciu nezískajú a na trhu vypadnú niektoré dovážané značky alkoholu?
To je nezmysel. Licencovanie sa netýka firiem, ktoré dovážajú alkohol spoza hraníc. Pre ne budú platiť rovnaké pravidlá ako doteraz, nič sa pre ne nemení. Povinnosť získať licencie budú mať len klasickí veľkoobchodníci, ktorí alkohol nakupujú na Slovensku a ďalej predávajú maloobchodníkom, krčmárom. Licencie sa netýkajú ani malopredajcov, ktorí predávajú konečnému spotrebiteľovi – domácnostiam, či krčiem a reštaurácií.
Koľko firiem bude mať takúto licenciu?
Na Slovensku je teraz registrovaných 28–tisíc obchodníkov s liehom. Je zložité odhadnúť, koľko veľkoobchodníkov vyhovie novým kritériám – ako je minimálna rozloha skladu či istý počet zamestnancov. Odhadujeme, že ich bude určite menej – okolo štyritisíc a zjednoduší sa daňový dozor.
Prečo treba na licenciu sklad od 200 štvorcových metrov alebo 11 zamestnancov? Kto to určil?
Kritériá boli nastavené ministerstvom financií na základe diskusie colníkov, obchodníkov. Pre nás bolo dôležité, aby sa určilo, kto môže byť označený ako veľkoobchodník distribútor. Proti kritériám nemali pripomienky ani profesijné zväzy, ktoré zastupujú obchodníkov.
Môže krčmár na dedine, ktorému dôjde borovička v piatok podvečer, dokúpiť zásoby hocikde?
Od budúceho roka v neďalekej malej samoobsluhe už pravdepodobne nenakúpi. Musí ísť do najbližšieho veľkoskladu s licenciou. Seriózny krčmár alebo prevádzkovateľ reštaurácie aj tak už dávno nakupuje od veľkoobchodu, najmä pre výhodnejšie ceny. Obchodné reťazce budú môcť žiadať o licenciu na distribúciu a tá bude platiť celoplošne pre všetky ich prevádzky a predajne na Slovensku. Musia však v účtovníctve oddeliť predaj na účely ďalšieho predaja – teda napríklad pre toho krčmára a od predaja na konečnú spotrebu – bežnému človeku.
To znamená, že majiteľ krčmy si dočasne zásoby borovičky v miestnej malej predajni Jednoty predsa len nedokúpi…
To bude závisieť od toho, ako si to reťazce zorganizujú. Ak bude reťazec chcieť mať licenciu, môže, ale musí v účtovníctve oddeliť predaj ďalším podnikateľom od predaja na konečnú spotrebu.
Čo hrozí krčmárovi, ktorý dokúpi borovičku ako doteraz len kúpou na bloček v supermarkete?
Pokuta bude do 33–tisíc eur a podnikateľ, ktorý bude porušovať zákon, môže prísť o povolenie na predaj alkoholu.
Jozef Turčák (45)
Prvým námestníkom riaditeľa Colného riaditeľstva je od apríla 2007. Predtým pracoval ako riaditeľ Colného úradu v Žiline a pôsobil aj na Colnom úrade v Trstenej. Je členom programovej komisie reformy daňovej a colnej správy a súčasne aj členom optimalizačnej komisie ministerstva financií.