Ruský prezident Vladimir Putin, ako volebný líder Jednotného Ruska, sa včera mohol tešiť na vopred isté drvivé víťazstvo. Od potomkov „červených cárov“, ktorých telefonicky oslovila Pravda, však v parlamentných voľbách hlasy nedostal.
Putina iba s komunistami
Oľga Ulianovová (85), jediná neter Lenina a posledná príbuzná prvého komunistického vládcu Kremľa, ktorá ho videla živého, by Putina bola ochotná voliť. Musel by však kandidovať za komunistickú stranu. "Páči sa mi. Dala by som mu hlas. Jednotnému Rusku však nie, iba Putinovi,” hovorí. Putin si získal jej srdce, keď diskusie o zrušení mauzólea a pochovaní Lenina zmietol zo stola ako neaktuálne.
Dcéra Leninovho mladšieho brata Dmitrija Ulianova, ktorá celé detstvo prežila v Kremli, býva v centre Moskvy s dcérou a vnučkou. Docentka chémie pol storočia učila na vysokej škole, triedila rodinný archív Ulianovovcov a napísala knihu Rodný Lenin; dnes musí vyjsť zo sedemtisícového dôchodku. V korunách je to približne rovnako ako v rubľoch, ale život v Moskve je drahší ako na Slovensku. "Ceny stále rastú. Lieky zdraželi, aj potraviny“ sťažuje sa. "Bez pomoci dcéry a dospelej vnučky by som si ťažko poradila, najmä teraz, keď som chorľavá.“
V mauzóleu, kam predtým zašla každú jar a jeseň, už rok a pol nebola. Bolia ju nohy. Voľby si však včera nenechala ujsť. "Vždy som volila. A vždy som volila komunistov, veď som komunistka,“ hrdo pripomína a nezabudne sa pochváliť, že predseda strany súdruh Gennadij Ziuganov ju v uplynulých rokoch niekoľkokrát navštívil.
Kremeľ ovládli buržuji
Stalinovho vnuka na rozdiel od Leninovej netere zdravotné ťažkosti netrápia. Do volebnej miestnosti sa však včera neunúval. „Ani ma nehne. Voliť nejdem. Nikomu nedám hlas,“ hovorí Jevgenij Džugašvili (71), plukovník vo výslužbe, ktorý ako jediný z ôsmich vnukov komunistického diktátora splnil jeho sen a dal sa na vojenskú dráhu. „Keď bol Stalin, všetci hlasovali a verili. Stáli sme za ním ako kamenná stena. Dnes niet v koho veriť,“ vzdychne si.
Podobu s dedom Džugašvili nezaprie. V jednom filme si ho aj zahral. Hrdo sa hlási k tomu, že je stalinista telom i dušou. Dnešnú komunistickú stranu vedú zradcovia, tvrdí. „Ziuganov, ten zbabelec, z nej spravil vreckovú stranu Kremľa,“ rozčuľuje sa. „Svojich verných vedie ako barany na porážku. Je to buržoázny provokatér a nie komunista. Pred desiatimi rokmi mal už Jeľcina na lopate, ale moc, ktorá ležala na ulici, nezdvihol. Dal sa podplatiť.“
Stalinov vnuk je presvedčený, že voľby nič neriešia: „Veľkokapitál ovládol štátnu moc. Aj Putinom manipulujú buržuji, našepkávajú mu, čo má robiť. Už len rozmýšľam, kedy sa konečne ruský Ivan zobudí, vezme do rúk palicu a udrie. Chce to vzburu, ruskú vzburu!“ dvíha hlas. Rezignovane však dodáva, že na to nie sú podmienky: „Vyjdete demonštrovať, a hneď na vás pošlú špeciálne zásahové jednotky.“ S Garrim Kasparovom, šachovým veľmajstrom, ktorý sa pokúšal na pouličných protestoch spojiť všetkých odporcov Kremľa od demokratov cez nacionalistov až po stalinistov však Stalinov vnuk nechce mať nič spoločné. „Je to odporný ksicht. Kde sa tu len vzalo toľko Židov?!“ nezaprie v sebe tvrdého antisemitu.
Putinovi Džugašvili priznáva aj isté zásluhy. „Pozdvihol Rusko z kolien, v poriadku,“ pripúšťa. „Ale kto Rusko zrazil na kolená? Gorbačov a Jeľcin,“ hromží na posledných dvoch Putinových predchodcov v Kremli. „A Putin sa ešte chváli, že dozadu kamene nehádže. Božemôj, to je len zásluha! Jeľcina pochoval ako hrdinu. A ďalšieho zradcu, Gorbačova, doživotne zabezpečil. Preto Putinovi neverím.“
Ako za Brežneva
Brežnevov vnuk je od Stalinovho o pokolenie mladší. Andrej Brežnev (46) patrí ku generácii detí bývalej nomenklatúry, ktoré sa dokázali zariadiť aj v nových pomeroch. Úspešne podniká a je zmierený s tým, že jeho dedo, keby žil, by ho asi považoval za oportunistu a revizionistu.
„Stále mám však bližšie k ľavici ako pravici. Verím, že nemožno tupo kráčať cestou divokého kapitalizmu,“ vyznáva sa. A hoci k Ziuganovovmu „skostnatenému a prestarnutému“ straníckemu vedeniu má výhrady, aj tak volil komunistov. „Je to možno akási daň, ktorú splácam Leonidovi Iľjičovi,“ ozve sa v ňom vďačný vnuk niekdajšieho generálneho tajomníka komunistickej strany.
Terajšie voľby sú podľa Brežneva juniora nezaujímavé až nudné. „Skončili sa ešte predtým, ako sa začali. Keď vám v televízii dva mesiace hovoria, že Jednotné Rusko získa vyše šesťdesiat percent hlasov, radový volič si môže povedať, tak načo vlastne mám ísť voliť, ak je všetko vopred jasné?“ On však voľby považuje za občiansku povinnosť. „Nenechám prepadnúť svoj hlas, nechcem, aby ho sfalšovali. Mám právo, tak ho využívam,“ hovorí.
Vnuk, ktorý mal 21 rokov, keď Leonid Brežnev zomrel, priznáva, že mu dnešok v niečom pripomína časy jeho deda. „Objavila sa nová Komunistická strana Sovietskeho zväzu, len sa volá inak – Jednotné Rusko,“ ironizuje. Uznáva, že je dobré, aby na čele krajiny bola silná strana, ale jej masívna reklama sa mu zdá nevkusná. „Ľudia sa naslepo vrhajú do náručia Jednotného Ruska, lebo ich presvedčili, že vytvárajú základňu pre Putina, aby zostal pri kormidle, aj keď už nebude v Kremli. Ako to Putin spraví, to nik netuší a akoby to nikoho ani netrápilo.“
Andrej Brežnev verí, že Putin zostane pri moci aj bez jeho hlasu: „Veľké zmeny sa neudejú, sláva Bohu. Všetky tie revolúcie a otrasy už všetkých tak unavili, že sa žiada trocha pokoja a predvídateľnej budúcnosti. Silné Rusko, dokonca aj s jeho nepeknými črtami, je stokrát lepšie ako slabé Rusko v desaťročí Gorbačova a Jeľcina.“
Chruščov za Putina?
Nina Chruščovová (44) už roky žije v New Yorku. Hoci ruskí občania mohli voliť aj v zahraničí, ona nenašla nikoho, komu by chcela dať hlas. Pravnučka Nikitu Chruščova, vnučka jeho syna Leonida, ktorý ako letec zahynul vo vojne, ako politologička profesionálne sleduje vývoj v Rusku. A je z neho smutná. „Rubriku ,proti všetkým´ na hlasovacích lístkoch zrušili, takže nemám čo zakrúžkovať,“ konštatuje. Z jedenástich kandidujúcich strán si nedokáže vybrať. „Všetky sú kúpené, každá z nich už vliezla Kremľu do postele,“ hovorí o nadbiehaní takzvaných opozičných strán Putinovi. Ani Zväz pravicových síl, ku ktorému mala kedysi blízko, ju nepresvedčil, hoci tesne pred voľbami pritvrdil svoju kritiku Kremľa. Svojím lavírovaním i neochotou spojiť sily s liberálnym Jablokom pravičiari stratili nemálo stúpencov. Ich preferencie pred voľbami klesli pod jedno percento, hlboko pod čerstvo zdvihnutý sedempercentný prah zvoliteľnosti. Chruščovová je znechutená z pomerov, keď pravicoví odporcovia Putina, ak nechcú, aby prepadol ich hlas, sa prikláňajú ku komunistom: „Je strašné, ak šestnásť rokov po tom, čo sa Rusko vyhlásilo za slobodnú krajinu, demokrati hlasujú za komunistov ako za menšie zlo. To znamená, že kruh sa uzavrel a krajina sa vrátila tam, odkiaľ hrdo vykročila v roku 1991.“
A ako by dnes hlasoval Chruščov, ktorý zomrel, keď mala jeho pravnučka osem rokov? „Neviem,“ priznáva. „Viem však, že Gorbačov podporuje Putina, takže možno by za neho hlasoval aj pradedo. Na druhej strane, práve som si znova prečítala pradedove memoáre. Varuje v nich, že Rusko je náchylné spoliehať sa na silnú ruku v Kremli a vystríha pred koncentráciou moci. Vlastne upozornil na to, čo sa dnes deje.“