Podľa testov sú výsledky slovenských žiakov z matematiky priemerné. Nie je to veľký problém?
Pred desiatimi rokmi som v jednom článku s potešením konštatoval, že čo sa týka školskej omladiny, patrí Slovensko medzi 10 najlepších krajín zo 45. Dokonca sme predbehli aj Američanov. A pýtal som sa, dokedy to tak bude. Bohužiaľ úroveň nášho školstva odvtedy veľmi upadla, o čom svedčia mnohé monitoringy. V roku 2006 stiahol prezident Spojených štátov obrovské peniaze určené na rozvoj z experimentálnej biológie a dal ich na podporu matematiky a fyziky. Vedel dobre prečo.
Teda prečo?
Obával sa vysokej úrovne matematiky v Rusku a vzrastajúcej úrovne v Číne a Indii. Treba si uvedomiť, že aj za obranou, kozmickými prostriedkami, medicínou, ekonomikou každej krajiny je v pozadí úroveň jej matematiky. Slovensko bohužiaľ nedáva dostatok financií na rozvoj školstva. Stačí porovnať nedávne hodnotenie slovenských a českých škôl Akademickou rankingovou a ratingovou agentúrou, kde sa konštatovalo, že dávame omnoho menej peňazí ako Česi.
Ani Česi však nie sú spokojní s výsledkami testov svojich žiakov z matematiky. Tamojší minister školstva navrhol dokonca znovu zaviesť povinnú maturitu z matematiky. Jeho slovenský kolega je proti. Vraj nasilu sa zlepšenie dosiahnuť nedá. Čo si myslíte vy?
Matematiku by som zaviedol ako povinný predmet na gymnáziách s prírodovedným zameraním a na technických priemyslovkách. Neraz sa ukázalo, že kto bol dobrý v matematike, je aj vynikajúci lekár alebo právnik. Príklad: aj súčasný predseda SAV, genetik Jaromír Pastorek, bol vynikajúci študent matematiky. Navrhovaná reforma základného a stredného školstva vyvolala veľkú búrku nevôle a ako prví protestovali práve matematici.
Nespočíva jadro problému aj v nedostatku dobrých učiteľov matematiky?
Nedostatočné ohodnotenie učiteľov spôsobuje, že mladí absolventi učiteľskej kombinácie s matematikou nenastupujú do škôl. Samozrejme, sú dobrí v počítačovej technike a vedia programovať, a tak radšej nastúpia do počítačových firiem. Podobne sú na tom učitelia informatiky alebo jazykári. Kedysi na jednom evanjelickom gymnáziu v Budapešti študovali štyria neskorší nositelia Nobelových cien. A čo mali spoločné? Učil ich jeden a ten istý učiteľ matematiky! Niečo podobné sme konštatovali aj v našom ústave. Jedného môjho mladšieho kolegu a mňa učil na základnej škole v Tornali profesor Ladislav Jónaš. Podobne dvaja kolegovia z Nitry sa učili u toho istého učiteľa matematiky.
Aký vplyv má oslabenie výučby matematiky na pokles úrovne analytického a kritického myslenia v spoločnosti?
Nedávno som čítal, že známa porotkyňa z poslednej série Let‘s dance pani Drexlerová vyštudovala na matematicko-fyzikálnej fakulte. Verejne priznala, že práve štúdium matematiky ju naučilo kritickému mysleniu. Všimnite si, koľko logických nezmyslov je v zákonoch, narýchlo prijímaných našimi poslancami. Matematika je skutočne všade, aj v každodennom rozhodovaní, hoci o nej nepočujeme alebo nechceme počuť.
Dá sa s trochou zveličenia povedať, že prebiehajúca finančná kríza je aj dôsledkom krízy vo vyučovaní matematiky a vo využívaní jej poznatkov?
Hoci sa o matematike hovorí ako o kráľovnej vied, nemá až takú silu, že by zapríčinila globálnu finančnú a hospodársku krízu. Na druhej strane, práve nedostatočné matematické uvažovanie spôsobilo hrabivosť rôznych ľudí. Príklad: neznalosť geometrickej postupnosti je základom existencie rôznych populárnych pyramídových hier, ktoré umožňujú rýchle zbohatnúť zakladateľom hier. Znamenajú však aj stratu vkladov pre neskorších hráčov. Najmä pre tých, ktorí nestihli včas vyskočiť z nebezpečného kolotoča.
Nie je povrchný či vlažný vzťah k matematike aj dôsledkom nástupu počítačov a moderných informačných technológií?
Nástup kalkulačiek znížil numerickú schopnosť žiakov a študentov robiť jednoduché počtárske úkony, ich cit pre čísla. Na druhej strane dal žiakom úžasný výkonný nástroj, ktorý odstránil počítačovú drinu. Kto dnes používa logaritmické pravítko alebo matematické tabuľky sínusov?
Načo sa budem trápiť s matematickými poučkami, keď všetko za mňa beztak vyriešia stroje?
Kedysi sme jazdili na embéčkach a každý šofér u nás si na rozdiel od západných šoférov, ktorí jazdili na skutočných autách, vedel opraviť svoju škodovku. Dnes už to nevieme, lebo moderné autá dovolia akurát vymeniť koleso alebo poistku. Počítače len idú s dobou, treba ich však správne používať a vhodne ich načasovať vzhľadom na vek žiakov. Lebo pre niektorých sú to len počítačové hry.
Prejdime k jubileu vášho ústavu. Na to, aby sa v matematických vedách udialo čosi prevratné, musí asi uplynúť viac ako päťdesiat rokov.
Iba pred pár rokmi vyriešil sir Andrew Wiles slávnu veľkú vetu Fermatovu, čo bol problém matematiky otvorený 330 rokov. V roku 2006 vzrušilo svet zistenie ruského matematika Grigorija Pereľmana, ktorý vyriešil storočnú hypotézu, na ktorú bola vypísaná odmena milión dolárov. Ale aj za polstoročie sa dá stihnúť v matematike veľa a konkrétne na Slovensku. Veď prudký rozvoj našej vedy sa tu začal až po druhej svetovej vojne a vlastne pred päťdesiatimi rokmi, keď skončila svoje štúdiá prvá generácia slovenských matematikov na Komenského univerzite.
Môžete uviesť aspoň tri výkony slovenských matematikov, ktoré v uplynulom polstoročí zaujali svet?
Môžem ich, samozrejme, uviesť viac, ale, prosím: profesor Pavel Brunovský sa podpísal pod významné výsledky z oblasti dynamických systémov a bol zatiaľ jediný slovenský matematik, ktorý mal pozvanú prednášku na svetovom matematickom kongrese. Profesor Lev Bukovský zaujal svet svojimi originálnymi výsledkami z oblasti teórie množín. Dodnes aktívne spolupracuje s naším detašovaným pracoviskom v Košiciach. Meno profesora Štefana Schwarza sa zasa spája s rozvojom teórie pologrúp. A tak by sme mohli pokračovať.
Ústav spolupracuje s Národným bezpečnostným úradom pri využívaní moderných kryptologických metód. Ak sa povie kryptológia, bežnému smrteľníkovi sa asi najskôr vybaví prelomenie šifry Enigma z rovnomenného filmu. Možno vôbec niečo verejne povedať na takúto utajovanú tému?
Zo starého Grécka poznáme známe tvrdenie od Euklida, že každé číslo sa dá rozložiť na súčin prvočísel. Dnes je to základ pre šifrovanie, lebo nájsť rozklad daného čísla je veľmi ťažká úloha aj pre najnovšie superpočítače. Mimochodom, práve na tomto princípe sú chránené naše bankové vklady. Pod prelomením šifry však chápem aj širší problém, napríklad prečítanie genómu človeka alebo pochopenie inteligenčného kódu človeka.
Dobre, ale čo robí váš ústav pre bezpečnostný úrad?
Samozrejme, že výsledky nie sú v tomto prípade zverejniteľné v bežných publikáciách a ani ja ako riaditeľ ústavu neviem podrobnosti o tom, čo konkrétne riešia pre NBÚ moji kolegovia. Ale keby som aj vedel, tak nepoviem. Jednoducho, nemohol by som.
Prof. RNDr. Anatolij Dvurečenskij, DrSc. (60) sa považuje za Slováka s ruskými koreňmi. Jeho otec bol porevolučným emigrantom. Od skončenia Prírodovedeckej fakulty UK v roku 1972 pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Od roku 1999 vedie jej Matematický ústav, kde sa venuje teórii kvantových logík. V marci 2006 vyhlásili A. Dvurečenského ako zatiaľ jediného matematika za Vedca roka na Slovensku. Už tretí rok je najcitovanejším slovenským matematikom v databáze SCI v USA.