OECD len nedávno vydala prognózu, podľa ktorej výkon slovenskej ekonomiky na jedného obyvateľa tento rok prekoná úroveň Portugalska a na budúci rok Grécka. Napríklad Francúzov máme dobehnúť v roku 2060.
V rozpočte môžu nastať razantné škrty na úkor kohéznej politiky. Čo to znamená pre Slovensko?
Snaha Slovenska a kohéznych krajín, aby sa rozpočet únie v tejto politike radikálne neškrtal, je opodstatnená. Je totiž dôležité, aby kohézna politika poskytla dostatok financií krajinám, ktoré ešte v rámci únie v súčasnosti ekonomicky zaostávajú. Práve cez štrukturálne fondy, teda prostredníctvom kohéznej politiky, je možné dosiahnuť vyššiu životnú úroveň týchto štátov. Finančné prostriedky pre menej vyspelé regióny a štáty z kohéznych fondov pomáhajú celej únii, pretože hospodársky rast chudobnejších regiónov podporuje dopyt po tovaroch a službách v bohatších regiónoch.
Brusel na jednej strane hovorí, že chce naštartovať rast ekonomiky a podporiť tvorbu pracovných miest v únii, no núti krajiny k bolestivým úsporným opatreniam a ešte chce zoškrtať rozpočet. Nejde Brusel proti sebe?
V momentálnej situácii je nutné, aby krajiny pristupovali k úsporným opatreniam, a znižovali deficity, a prestali sa naďalej zadlžovať. Bez podpory zo štrukturálnych fondov však nebudú krajiny ako Slovensko schopné naplniť ciele Paktu stability a rastu, teda znížiť deficit verejných financií v najbližších rokoch. Rozhovory o rozpočte únie sú veľmi náročné. Veď len porovnajte, ako to vyzerá, keď schvaľuje rozpočet krajina na národnej úrovni. O čo ťažšie je, keď s tým musia súhlasiť krajiny naprieč úniou. Máme tu krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu, teda Britániu, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko či Švédsko, ktoré požadujú ďalšie škrty v spoločnom rozpočte. Potom sú tu krajiny, ako je Slovensko, pre ktoré sú peniaze z kohéznej politiky nesmierne dôležité.
Ktorá cesta je ekonomicky lepšia?
Dá sa rozumieť snahe čistých prispievateľov, ktorí volajú po tom, aby každé euro, ktoré dávajú do rozpočtu, bolo efektívne a rozumne využité. Na druhej strane rozumiem požiadavke kohéznych krajín, ktoré tvrdia, že peniaze potrebujú na to, aby sa v rámci únie vyrovnávali rozdiely medzi štátmi v ich ekonomickej a životnej úrovni. Faktom je, že zacielenie na opatrenia v boji proti nezamestnanosti sú kľúčové. V krajinách eurozóny má miera nezamestnanosti rastúcu tendenciu od polovice roka 2011, s úrovňou 11,1 percenta v máji 2012. Rast zamestnanosti v eurozóne je značne slabší ako v USA.
Škrtne sa časť peňazí zo štrukturálnych fondov, z ktorých by sa malo naštartovať vytváranie pracovných ponúk aj pre mladých?
Nemyslím si, že Brusel ide touto cestou. Keď sa pozrieme na nezamestnanosť mladých, momentálne je to jeden z najvypuklejších problémov v únii. Európski lídri tomuto problému venujú náležitú pozornosť. Dôkazom toho je vytvorenie špeciálnej Task Force Európskej komisie pre pomoc prioritne krajinám s najhoršou situáciou. Slovensko je medzi nimi.
Mladí však teraz končia po škole doma bez práce. V čom zlyhávali doterajšie opatrenia EÚ na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí?
Opatrenia zlyhávajú práve preto, lebo prepojenia pracovného trhu a vzdelávania nefungujú. Vzdelávací systém dnes v mnohých krajinách nie je nastavený tak, aby vyhovoval potrebám pracovného trhu. Nefunguje efektívne, respektíve produktívne tým smerom, aby sa zvyšovala zamestnanosť. Problém s nezamestnanosťou mladých je aj preto v tejto dobe čoraz väčším problémom v celej Európe. Môžeme to nazvať treťou vlnou krízy.
Ktoré dve vlny boli predtým?
Najprv prišla kríza finančného systému, potom hospodárska kríza, a teraz sa prejavujú jej sociálne aspekty. Tým, že prišla kríza, dochádza k prepúšťaniu, obmedzovaniu ekonomickej aktivity, čo zasahuje práve túto zraniteľnú skupinu ľudí. Mladí ľudia do tridsať rokov predstavujú jednu pätinu celkovej populácie EÚ a majú pre jej hospodárstvo zásadný význam. Miera nezamestnanosti mladých ľudí v Európskej únii však viac ako dvojnásobne presahuje mieru nezamestnanosti celej aktívnej populácie. V súčasnosti je v EÚ nezamestnaných päť miliónov mladých ľudí vo veku do 25 rokov, čo je o milión viac než v roku 2009. Európska únia preto potrebuje počas krízy viac ako kedykoľvek predtým mobilizovať všetky nástroje v prospech vytvárania pracovných príležitostí.
Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko, už začali dotáciami riešiť tento problém. Slovensko na podporu zamestnanosti mladých vyčlenilo 70 miliónov eur. Pomôže to?
Treba prijímať také opatrenia, ktoré sú dlhodobo udržateľné. Nedá sa to riešiť krátkodobými krokmi, aké navrhuje Francúzsko či Slovensko. Na druhej strane je potrebné povedať, že takýmto spôsobom umožníme mladým, aby získali prax, a do budúcnosti boli pre zamestnávateľov atraktívni. Ťažko sa predsa zamestná mladý človek, ktorý od školy sedel len doma, a nemá vytvorené žiadne pracovné návyky. Je to takisto nástroj na preklenutie istého obdobia, aby si neskôr absolventi škôl mohli nájsť zamestnanie dlhodobo. Nezamestnanosť mladých na Slovensku je štrukturálny problém. Vyžaduje si to dlhodobú a systémovú zmenu. Jedným z nástrojov je aj efektívnejšie čerpanie štrukturálnych fondov. Treba oceniť snahu vlády, že hneď po nástupe sa začala zaoberať možnosťou realokácie fondov pre potreby mladých.
Aké zmeny sú potrebné v školstve?
Je potrebné prijať zásadné systémové zmeny v odbornom vzdelávaní, v prepojení stredných a vysokých škôl s pracovným trhom, zacieliť výučbu na odbory, ktorých absolventi si nájdu zamestnanie. Vlády by sa mali viac zoberať navrhovaním aktívnych a pasívnych programov pracovného trhu tak, aby rýchlejšie reagovali na cyklické variácie nezamestnanosti. Napríklad v Dánsku a vo Švajčiarsku sa výdavky na aktívne politiky trhu práce automaticky prispôsobujú zmene miery nezamestnanosti. Riešenie situácie v Nemecku tiež môže byť pre nás užitočnou inšpiráciou. Nové analýzy OECD ukazujú, že zvyšovanie výdavkov na aktívnu politiku trhu práce boli oveľa výraznejšie po kríze 2008 – 2009 ako počas predchádzajúcich kríz. Napriek tomu zdroje k dispozícii na jedného nezamestnaného sa znížili medzi rokmi 2007 až 2011 v krajinách OECD priemerne o 21 percent.
Španielsko sa vybralo opačnou cestou, peniaze z únie idú na programy, ktoré pripravujú mladých na zahraničný trh práce. Ako vnímate toto riešenie?
Je to efektívne krátkodobé riešenie. Španielsko má momentálne jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v krajinách OECD. Vláda chce, aby mladí získali prax, nezostávali doma, ale nadobúdali pracovné skúsenosti. Každá krajina má však záujem na tom, aby ľudia, do vzdelania ktorých sa investovalo, sa vrátili naspäť a boli príspevkom pre národnú ekonomiku.
Ingrid Brocková (49)
pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na rôznych pozíciách, vrátane vyslania na veľvyslanectve SR vo Washingtone, od roku 1993. V rokoch 2001 – 2008 bola riaditeľkou Svetovej banky na Slovensku. Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje problematike medzinárodnej ekonomickej politiky. V roku 2011 sa stala veľvyslankyňou a stálou predstaviteľkou SR pri OECD. Ukončila štúdium na The Paul Nitze School of Advanced International Studies Johns Hopkins University vo Washingtone a na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.