Otázka životne dôležitá najmä pre krajinu, ako je Slovensko. Hrozí totiž, že navrhované škrty až do výšky 225 miliárd eur by ohrozili čerpanie štrukturálnych fondov, od ktorých je Slovensko závislé. Európska rada navrhuje, aby sa na odstraňovanie regionálnych rozdielov krajín vyčlenilo o 29,5 milióna eur menej ako dosiaľ. Problémom však je, že až 75 percent verejných investícií na Slovensku pochádza práve z eurofondov.
Európska komisia navrhuje v eurorozpočte na ďalších sedem rokov celkové výdavky 1,033 bilióna eur, pričom na kohéznu politiku by malo ísť 339 miliárd eur. Koľko z tejto sumy si ukrojí Slovensko, je zatiaľ otázne.
Za výraznejšie škrty v rozpočte sú najmä tie krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi do spoločného rozpočtu, teda Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko. ,,Európska ekonomika sa postupne dostáva zo stavu stagnácie do stavu recesie, a teda celkového hospodárskeho poklesu. Je absolútne prirodzené, aby v stave klesajúcich príjmov klesali aj výdavky, a to na miestnej, štátnej, ako aj celoeurópskej úrovni. Preto argumenty Veľkej Británie či Nemecka sú relevantné a z ekonomického hľadiska správne," tvrdí Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu.
Podľa Radovana Geista z portálu euractiv.sk budú Nemci ochotní ustúpiť, aby mohla komisia pred Európskym parlamentom ohlásiť víťazstvo, no nebude to zadarmo. Výmenou za to prídu podmienky, ktoré reálne čerpanie obmedzia najmä cez zmeny v kohéznej politike. Môže sa tak stať, že objem prostriedkov na kohéznu politiku ostane na papieri približne rovnaký, no nové nastavenie pravidiel môže mať vplyv na čerpanie. Skupina 15 kohéznych krajín vrátane Slovenska tak svoju agendu nepretlačí, pretože môže naraziť na argumentáciu o zlom a neefektívnom čerpaní, navyše poznačenom zneužívaním prostriedkov. Hoci sú čistí poberatelia ako Poľsko a pobaltské krajiny hodnotení v tomto ohľade relatívne dobre, prevážila skúsenosť z Maďarska, Slovenska, Rumunska či Bulharska. Práve posledné tri menované krajiny budú akýmisi hovorcami krajín kohézie na dnešnom summite, kde budú obhajovať potrebu eurofondov pre chudobnejšie štáty.
Na základe Lisabonskej zmluvy musí rozpočet schváliť všetkých 27 členov únie. Rozpočet únie predstavuje zhruba desatinu percenta hrubého domáceho produktu celej únie. ,,Navrhujeme, aby sa neškrtalo z kohéznej politiky, ktorá slúži na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale napríklad v oblasti informačných technológií, vedy a výskumu či inovácií. Tam sú obrovské sumy peňazí. S týmto súhlasia všetky krajiny," povedal pred summitom premiér Robert Fico.