Aké bude mať pre Slovensko dôsledky, že odmietlo podporiť pôžičku Grécku?
Slovensko bude pre zahraničných partnerov krajina, ktorá urobila nezodpovedný, krátkozraký krok. Nazvem to diletantstvom, provinčnosťou. Slovenská vláda sa odklonila od princípu solidarity, ktorý je dôležitým prvkom fungovania Európskej únie.
Pravicová koalícia sa s pôžičkou nestotožnila. Opozičný Smer ju však predtým podporoval, teraz za ňu v parlamente nehlasoval. Prečo takto postupoval?
To sa musíte spýtať ich. Smer hrá svoju politickú hru. Vie, že zodpovednosť za schválenie leží na koalícii. Takže Smer môžeme kritizovať, ale hlasy na podporenie mala koalícia.
Nemalo by však ísť z každej strany o niečo viac ako o hranie politických hier?
Vláda o sebe hovorí, že sa chce správať zodpovedne, ale nekoná tak. Ako občan by som pôžičku Grécku nepodporil, to chápem. Keď som však politik, musím vedieť urobiť i nepopulárne kroky. V prípade pôžičky ide o solidaritu. Žiada o ňu aj o Slovensko pri peniazoch na zmiernenie povodní či pri eurofondoch.
Je to však solidarita? Grécko si do veľkej miery môže sa svoje problémy samo, pri vstupe do eurozóny dokonca falšovalo údaje.
Grécko za to už potrestané bolo a bude. Musí prijímať tvrdé opatrenia a dokonca poviem, že nie je jasné, či za niekoľko rokov v eurozóne bude. Budeme sa však pri všetkých prípadoch pomoci v rámci Európskej únie pýtať, čo ešte je solidarita a čo už nie? Kam takto dôjdeme?
Hovoríte, že pozícia Slovenska je poškodená. Dá sa napraviť?
Jedno hlasovanie môže zmeniť iné hlasovanie. Ešte nie je celkom jasné, ako bude reagovať únia. Odteraz však od Slovenska bude vyžadovať ešte zodpovednejší prístup, aj v takých otázkach, ktoré pre nás môžu byť mimoriadne dôležité. Ak budeme aj ďalej konať nezodpovedne, v rámci EÚ sa ako dobrý partner odpíšeme. Aj Slovensko predsa z času na čas potrebuje, aby ho v únii pri niečom podporili ďalší členovia.
Pôsobili ste vo vláde Roberta Fica. Je pre vás zloženie novej koalície veľké sklamanie?
O sklamaní nemôže byť reč, pretože každý volil tak, ako chcel a ja vnímam novú vládu ako fakt. Nie je to o pocitoch a slovo sklamanie použijem v inej súvislosti.
V akej?
Programové vyhlásenie vlády nenapĺňa obrovské predvolebné sľuby. Veľa plánov veľkých reforiem vyšumelo. Rozmýšľam, ako to mám pomenovať. Populizmus, alebo podvod na voličoch? Zostáva len dúfať, že uvidíme väčší ťah na bránku, než sme sa mohli v programe dočítať.
Vláda Ivety Radičovej však napríklad počíta s posilnením boja proti korupcii. Ficovi ministri mali viacero škandálov. Pýtali ste sa ho vtedy na očistu?
Nezametal som pod koberec veci, ktoré som považoval za nesprávne. Upozorňoval som, že Slovensku škodia prípady, ako sú napríklad nástenkové tendre. Priznám sa, že som predpokladal riziko prešľapov dvoch menších koaličných partnerov, a preto som pred vstupom do vlády Ficovi povedal, že ministrom budem určitý čas a neskôr sa vrátim do medzinárodného prostredia.
Čiže ste vzali ministerské kreslo s vedomím, že okolo vás sa objaví špina?
HZDS a SNS boli jasne čitateľné. Mali za sebou obdobie vládnutia poznačené rôznymi škandálmi. Neočakával som, že prešli stopercentnou vnútornou očistou. Naopak, Smer prichádzal do vlády ako nováčik, pričom Fico zdôrazňoval nulovú toleranciu korupcie.
Keď som neskôr videl, čo sa deje, tak som premiéra prinajmenšom upozorňoval na škodlivosť niektorých záležitostí. Viem, že Fica trápili škandály a snažil sa na ne reagovať. Akým spôsobom – to si musíte vy urobiť závery.
Poďme do súčasnosti. Je hanba, že ministrom obrany sa stal Ľubomír Galko? Musí sa učiť po anglicky, armáde sa nikdy nevenoval.
Je to veľké riziko pre záujmy Slovenskej republiky. Taký strategický rezort potrebuje mať na čele človeka s iným pozadím. Vyžaduje sa iný rozhľad, než je to v prípade šéfa hypermarketu.
A jeho angličtina?
Čítal som, že má jazykového lektora. Vo vecnej rovine treba upozorniť, že keď sa stretnú ministri obrany členských štátov NATO, tak nestačí, aby si ktokoľvek z nich priniesol napísaný prejav a prečítal ho s dobrým prízvukom. Veľakrát sa rozhodnutia prijímajú v neformálnych debatách.
Naviac, samozrejme, že v daných chvíľach sa musí prejaviť strategické myslenie a znalosť vecí, aby minister mohol presadzovať výsostné záujmy Slovenska. V tomto prípade amaterizmus nie je namieste. Vo vymenovaní Galka vidím hlboký diletantizmus.
Kto je vinný? Bola to chyba Galka, že ponuku prijal, alebo zlyhal Richard Sulík ako šéf SaS, že ho presadil za ministra?
Doterajšie pôsobenie SaS na mňa pôsobí veľmi rozpačito. Čudujem sa aj nad ďalšími nomináciami, ktoré vzišli z tejto strany. Celé to pokračuje povyšovaním nekultúrnosti na akúsi kultúrnu normu. Slovensko obletela fotografia, ako Sulík obeduje s veľvyslancami.
Videl som aj fotku, ako bol na kladení vencov a ako predseda parlamentu si obliekol rifle. V takých nohaviciach môže ísť s kamarátmi na pivo. Pri takej nekultúrnosti a nafúkanosti, chvíľami až bohorovnosti, čo môžete očakávať od radových členov SaS?
Odbočili ste k Sulíkovmu oblečeniu, otázka bola o Galkovi na ministerstve.
Ak si to nedokázali spočítať v SaS, čo zrejme ani neboli schopní, tak potom sa nad ním mal zamyslieť zvyšok koalície. Vrátane premiérky. Opakujem, že Galko na čele rezortu obrany predstavuje pre Slovensko bezpečnostné riziko.
Máte signály zo zahraničia, že tamojší politici sa smejú na Galkovi? Radičovej má priniesť certifikát z angličtiny.
Nemyslím si, že sa smejú. Zatiaľ je to skôr pod prahom ich vnímavosti. Určite sa však bavia veľvyslanci na Slovensku a v zábavnom tóne posielajú správy do svojich krajín.
Diplomaciu riadi Mikuláš Dzurinda. Bol to správny výber?
Zahraničie ho vníma kladne. Dzurinda je skúsený politik, ktorý má výrazný potenciál. V mnohých veciach s ním nesúhlasím, ale nikto mu nemôže uprieť, že je vynikajúci politik, ktorý sa ako niekdajší dvojnásobný premiér zaoberal kľúčovými témami zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Možno sa stane jedným z najlepších ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Nie je Dzurinda tiež bezpečnostným rizikom pre Slovensko, keďže ako premiér vtiahol krajinu do vojny proti Iraku, hoci sa ukázalo, že Saddám Husajn nevlastnil zbrane hromadného ničenia?
Dzurinda si bremeno mnohých rozhodnutí a postojov nesie so sebou. Neviem, z čoho vyplývalo, že sa pridal k obrovskému strategickému omylu, ktorý viedol k rozbitiu Iraku. Dalo by sa vtedy všeobecne hovoriť o slepom prikyvovaní Spojeným štátom americkým. Dnes situáciu vnímam inakšie.
V programovom vyhlásení vlády sa skloňuje Európa ako jedna z hlavných platforiem pre Slovensko. Dzurinda je v politike už dlho, čo chápem ako jeho veľké plus, pričom usudzujem, že prešiel vnútornou sebareflexiou.
Už ste neboli ministrom, keď Ficova vláda súhlasila prijať na Slovensku troch väzňov z Guantánama. Bolo to správne?
Skôr ako vláda urobila tento krok, mala si vyhodnotiť situáciu. Keby od toho záviselo zatvorenie väzenia na Guantáname, tak by som s tým mohol súhlasiť. Nestalo sa a jeho brány sa zrejme čoskoro nezavrú. Mám dojem, že Guantánamo teraz nie je ani prioritou prezidenta USA Baracka Obamu.
To je vaša jediná výhrada?
Išlo síce o ľudí, ktorým nepreukázali terorizmus, ale napriek tomu sa pohybovali v prostredí aktivít, s ktorými nesúhlasím. Nenazdávam sa, že prijať ich na Slovensku bolo správne rozhodnutie. Mohli sme sa obísť aj bez neho. Nebolo to nutné. Takto sa spojenectvo neprejavuje, dokazuje sa zrejme v niečom inom. Napríklad konkrétne tak, že Slovensko bude naďalej pomáhať Afganistanu, čoho sme svedkami a to ma teší.
Lenže Američania vysoko ocenili slovenský prístup v otázke Guantánama. Nevnímali by záporný postoj ako zradu?
Netuším, ako by to vnímali, ale určite by to nevideli ako zradu. Veď existuje viacero členských štátov NATO, ktoré neprijali väzňov z Guantánama. Zo strany Slovenska to bola snaha zapáčiť sa, ale ja uprednostňujem efektívne spojenecké kroky. Nepotrebujem symboliku a opakujem, že inak by som hovoril, keby to viedlo k zatvoreniu Guantánama.
Slovensko upozorňovalo, keď sa tam porušovali ľudské práva, čo sa dnes už nedeje. To bolo vtedy z našej strany v poriadku, ale som presvedčený, že s riešením osudu Guantánama si USA dokážu poradiť samy – bez toho, aby Slovensko prikývlo na expedíciu troch osôb na svoje územie.
Zaznela kritika v spojitosti s Galkom a jeho angličtinou. Nie je však tiež nonsens, že veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss neovláda maďarčinu? Ambasádorom sa pritom stal v čase, keď ste boli ministrom.
Podporoval som jeho vyslanie do Maďarska, pretože ide o takú kľúčovú funkciu, že čím skúsenejší politik a nielen diplomat ju obsadí, tak o to lepšie pre naše vzťahy s týmto susedným štátom. Vrátane obhajoby záujmov Slovenska v Maďarsku. V danom prípade som bol ochotný tolerovať ako výnimku, že Weiss nehovoril po maďarsky.
Neprekážalo vám, že o jeho nominácii sa povrávalo, že je to odmena od Fica, keďže obidvaja sa dlho poznajú, a preto kreslo v Budapešti môže vyzerať ako politická trafika pre Weissa?
Nikdy by som si nedovolil povedať o mieste veľvyslanca v Maďarsku, že je to politická trafika. Uvedomte si, aká je to náročná funkcia.
Ďalšie dve mená veľvyslancov. Pavol Hamžík na Ukrajine a Jozef Migaš v Rusku. Obidvaja síce skúsení, prvý bol vicepremiér a druhý šéf parlamentu, ale zaváňa to politickou odmenou. Hamžíkova strana (SOP) splynula so Smerom, s Migašom sa Fico poznal dlhé roky v SDĽ.
Bol tam určitý politický aspekt. Lenže Hamžík je profesionál. Bol aj ministrom zahraničných vecí, daný región veľmi dobre ovláda. Migaš mal kontakty ako predseda NR SR, čo bol predpoklad zvládnutia funkcie veľvyslanca. Nemal som s ním problém poslať ho do Ruska, ako človek so stykmi mal perspektívu otvárať dvere na najvyšších miestach v Moskve.