Smog spôsobuje ľuďom problémy hlavne vo veľkých mestách ako Bratislava, Banská Bystrica, Prešov a Košice. „Väčšina obyvateľov Slovenska bude žiť v takto zaťaženom prostredí,“ dodáva Lešinský.
O tom, či sa smog nachádza v ovzduší, verejnosť nie je informovaná, pretože slovo „smog“ náš zákon nepozná. Vzniklo spojením anglických slov smoke-dym a fog-hmla. Prachové častice a prvky, ktoré znečisťujú ovzdušie, meria Slovenský hydrometeorologický ústav. Ten na svojej internetovej stránke síce uverejňuje informácie, laik ich však sotva nájde a ťažko im dokáže porozumieť.
Čo sa týka limitov znečisťujúcich častíc v ovzduší Slovensko nedodržuje európske normy. „Budúci rok chystáme sériu súdnych oznámení v tejto veci,“ povedal Lešinský. Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková však vo svojom stanovisku uviedla, že slovenská legislatíva je v súlade s európskou. „21 štátov Európskej únie – medzi nimi aj Slovensko – má problém s limitnými hodnotami pre prachové častice PM 10 stanovenými európskou legislatívou. Kým Slovensko limity prekračuje maximálne 2– až 3-násobne, iné krajiny, napríklad susedné Česko, v niektorých oblastiach 5– až viacnásobne,“ uviedla Hudáková. Plnenie limitných hodnôt je podľa hovorkyne práve v zimných mesiacoch problémom pre mnohé oblasti Slovenska. Situáciu však podľa nej ministerstvo rieši Stratégiou redukcie prachových častíc, dokument je práve v legislatívnom procese.
Podľa Lešinského je chybou, že na Slovensku nemáme takzvaný kvalitatívny monitoring pre prachové častice, takže nevieme presne definovať zdroje znečistenia, čo obmedzuje efektivitu prijímaných opatrení. Podľa Lešinského nie je problém definovať smog, chýba na to však politická vôľa. „Ľudia by začali byť nespokojní a je možné, že v niektorých častiach by sa začali búriť, ak by mali informácie o stave ovzdušia,“ myslí si. V tejto súvislosti Lešinský vyzdvihuje občiansky monitoring ovzdušia na ich stránke cepta.sk, kde majú občania možnosť vyjadriť nespokojnosť s ovzduším.
Podľa ministerstva životného prostredia si však Slovensko v tejto oblasti plní povinnosti v súlade s európskou legislatívou. „Smogový varovný systém je legislatívou stanovený pre ozón, oxid siričitý a oxid dusičitý. Ministerstvo pripravuje v tejto oblasti ale zmenu legislatívy,“ tvrdí Hudáková.
Česká republika, ktorá má so smogom negatívne skúsenosti a v polovici novembra sa takmer „dusila“, pravidelne vyhlasuje takzvanú smogovú situáciu. Dosahmi smogu na ľudské zdravie sa v Čechách zaoberá Miroslav Šuta, odborný konzultant v oblasti ekologických a zdravotných rizík. Vysvetľuje, že ako smog sa označuje taký stav ovzdušia, aký zažívame teraz v zime alebo na jeseň, keď škodliviny reagujú so vzdušnou vlhkosťou. „Nazývame ho tiež ako londýnsky smog. V lete existuje iný typ smogu, ktorému sa hovorí fotochemický, ten tak nie je vidieť a má iné zloženie,“ vysvetľuje Šuta. Letný smog je nebezpečný tiež, ide o zvýšenú koncentráciu prízemného ozónu, spôsobenú silným ultrafialovým žiarením a vysokými teplotami v lete.
Zimný smog pozostáva najmä z oxidu siričitého a tiež z prachových častíc unikajúcich z nedokonalého spaľovania z elektrární, z tovární, z automobilov, ale tiež z domáceho kúrenia. Keďže v zime vznikajú inverzie, teplý vzduch sa drží hore a studený pri zemi, nepremiešavajú sa a ľudia dýchajú škodlivé látky. „Záleží na tom, aké sú prachové častice veľké. Obvykle sa meria prach, ktorý sa označuje ako PM 10 a znamená to, že je menší alebo rovný 10 mikrometrom. Nie sú to častice viditeľné voľným okom, sú tenšie ako ľudský vlas,“ hovorí Šuta. Smog v Európskej únii zabije viac než 300 000 ľudí ročne. Prach, ktorý padá doma z nábytku, človek nevdýchne, a preto ani nepoškodzuje ľudské zdravie.
Smog skracuje ľudský život zhruba o necelý rok, asi o 10 až 11 mesiacov. Vyplýva to z amerických a západoeurópskych štúdií, ktoré sledovali skupiny ľudí v rôznych mestách s rôznou kvalitou ovzdušia. „Každé zvýšenie znečistenia prachom v ročnom priemere o 10 mikrogramov na meter kubický zvyšuje percento úmrtnosti. Predpokladalo sa, že hlavným dopadom je rakovina pľúc, ale omnoho horší účinok to má na srdce a cievy. Prach spôsobuje, že sa cievy upchávajú a vzniká takzvaná artérioskleróza. Príčinou smrti je buď srdcový infarkt, alebo mozgová mŕtvica,“ hovorí Šuta.
Účinky smogu sú buď chronické, alebo akútne, preto sú stanovené dva limity – pre 24-hodinovú koncentráciu je celodenný limit 50 mikrogramov na kubický meter, a tento limit smie byť prekročený maximálne 35 dní do roka. „Pokiaľ viem, Bratislava aj ďalšie slovenské mestá majú problém, že prekračujú ten limit omnoho viac,“ upozorňuje Šuta. Druhý limit je 40 mikrogramov na kubický meter za rok, a ten je dôležitejší pre tie dlhodobé účinky.
Smog má v Českej republike oficiálne kritériá a smogová situácia má dva stupne. Prvým je upozornenie, ktoré oznamuje, že smogová situácia nastala a ľudia by mali obmedziť fyzickú námahu. To je pri dennej koncentrácii 100 mikrogramov na kubický meter. Druhý stupeň sa vyhlasuje pri 150 mikrogramoch na kubický meter, a pri ňom už dochádza k regulácii, ktorá sa týka veľkých vybraných podnikov. „Odstavujú sa niektoré výroby alebo sa znižujú výkony niektorých zariadení. Tento rok k tomu v Čechách došlo v dvoch krajoch už niekoľkokrát,“ povedal Šuta.