Keď Azita Rafhatová, bývalá poslankyňa afganského parlamentu, vypravuje svoje deti do školy, oblieka jedno z dievčat odlišne. Tri dievčatá dostanú biele šaty a šatku na hlavu, ale tá štvrtá oblek a kravatu. Mimo domova nevystupuje totiž Mehrnúš ako dievča, ale ako chlapec Mehrán.
Azita Rafhatová neporodila žiadneho syna a aby tento ""nedostatok" zmiernila a aby sa vyhla poznámkam ostatných ľudí, zvolila toto radikálne rozhodnutie. Stačilo len zmeniť dcére účes a nájsť preň chlapčenské oblečenie.
„Keď máte v Afganistane dobré spoločenské postavenie a ste zámožní, ľudia sa na vás pozerajú inak. Tvrdia, že váš život bude naplnený, len keď budete mať syna,“ vysvetľuje.
Podľa manžela bývalej poslankyne Ezatulláha Rafhata je syn v Afganistane otázkou cti a prestíže. „Ktokoľvek k nám prišiel, ľutoval nás: To je mrzuté, že nemáte syna. Tak nám napadlo, že by sme mohli prezliecť jednu z dcér a ona s tým súhlasila,“ povedal.
Azita Rafhatová nie je jediná matka, ktorá sa takto rozhodla. Mnohé dievčatá vydávajúce sa za chlapcov možno nájsť na afganských trhoviskách. Rodiny totiž prezliekajú dievčatá za chlapcov aj preto, aby mohli bez problémov pracovať na uliciach a prispievať k obžive rodiny.
Tieto dievčatá, ktoré sa predstavujú ako chlapci, predávajú vodu, žuvačky a ďalší tovar. Ich vek možno podľa reportéra BBC odhadovať medzi piatimi a 12 rokmi.
Dievčatá vychovávané ako chlapci nezostanú chlapcami navždy. Keď dospejú do veku 17 či 18 rokov, znovu sa vrátia k pôvodnému životu. No zmena nebýva úplne ľahká.
Elahe, ktorá býva v severoafganskom Mazáre Šarífe, žila ako chlapec do svojich 20 rokov. K svojmu ženskému pohlaviu sa vrátila pred dvoma rokmi, keď mala nastúpiť na univerzitu a stále sa necíti byť úplne ženou. Hovorí, že nemá ženské návyky, že sa nechce vydať.
„Donedávna som vychádzala von ako chlapec, hrala som sa s chlapcami a mala som podstatne väčšiu slobodu,“ spomína. „Ak ma rodičia budú nútiť, aby som sa vydala, pomstím sa za utrpenie afganských žien a budem biť svojho manžela tak, že so mnou bude musieť chodiť každý deň na súd,“ tvrdí.
Atikulláh Ansárí, ktorý stojí na čele známej modrej mešity v Mazáre Šarífe, sa domnieva, že táto tradícia je vlastne istou formou prosby vznášanej k bohu. Podľa neho rodiny, ktoré nemajú syna, prezliekajú svoje dcéry za chlapcov, aby im boh dal skutočného syna. Také matky vraj za ním často chodia do mešity a za príchod syna sa modlia.
V Afganistane sú takéto príbehy bežné. Takmer každý má príbuzných či susedov, ktorí takto kamuflovali.
Faríba Madžídová, šéfka úradu pre ženské práva v severnej provincii Balch, žila pod chlapčenským menom Vahíd. „Pracovala som v otcovom obchode a dokonca som mu chodila do Kábulu po tovar,“ hovorí. Madžídová je presvedčená, že jej táto skúsenosť pomohla získať sebadôveru a dostať sa tam, kde dnes je.
Neprekvapí, že aj Azita Rafhatová, matka Mehrána, kedysi žila ako chlapec. „Vyskúšala som svet mužov aj žien, a to mi pomohlo, aby som bola ambicióznejšia a budovala si kariéru,“ vyhlasuje.
Spomínaná tradícia existuje v Afganistane už stovky rokov a podľa kábulského sociológa Daúda Ravíša možno pri jej zrode stojí prezliekanie sa žien za mužov pre ich bezpečie pri nájazdoch cudzích kmeňov.
Kázi Saíd Muhammad Sámí, riaditeľ komisie pre ľudské práva v provincii Balch, to však považuje za porušovanie ľudských práv. „Nemôžeme niekomu len tak na chvíľku zmeniť pohlavie. To je proti ľudskosti,“ zdôrazňuje s tým, že niektoré dievčatá takto stratili svoju identitu.