Maliarom krajiniek je možno ľúto za miznúcou farebnosťou krajiny, ale záplava štyroch -piatich monokultúr, ktorá je dôsledkom globalizácie svetového poľnohospodárstva, sa nepáči ani vedcom.
„Monokultúrne pestovanie vytvára problémy v pôde i nad pôdou,“ upozorňuje profesor Ján Kraic, šéf Centra výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Dochádza k nadmernej koncentrácii niektorých druhov burín a škodcov, pretože pestovatelia ,,ušili" pôde rovnošatu zo zopár vybraných druhov plodín.
Poľnohospodárov k pestovaniu obilnín a olejnín, ktoré obsadili tri štvrtiny osevných plôch, dohnali ekonomické podmienky. Tak ako sa stáva fádnou vidiecka krajina, stáva sa fádnym aj naše jedlo. A keď si ho chceme spestriť, nakupujeme naše tradičné produkty buď u susedov, alebo rovno z druhého konca sveta, ako napríklad fazuľu či šošovicu.
Vlani doviezlo Slovensko potraviny za vyše tri miliardy eur. Väčšinu z nich sme si dokázali v 20. storočí vyrobiť sami. Mali sme skvelé odrody fazule, hrachu, šošovice. „Ak sa u nás nepestujú či prestávajú pestovať, prichádzame o sofistikovanú prácu šľachtiteľov, ktorí vyšľachtili odrody na mieru slovenských prírodných podmienok,“ upozorňuje profesor Kraic.