Ľavicový kabinet siahne na druhý pilier

Nová vláda Roberta Fica chce, aby štát v krízových časoch menej doplácal na druhý dôchodkový pilier a viac peňazí bolo na penzie zo štátnej Sociálnej poisťovne.

11.04.2012 12:15
Robert Fico Foto:
Premiér Robert Fico
debata (85)

Zmeny by mali nastať od nového roka a popri ďalších opatreniach by mali pomôcť zastaviť zadlžovanie štátu. Vláda plánuje tiež viac zdaniť bohatších, banky či zvýšiť adresnosť v sociálnych dávkach, ktoré by už bohatí ľudia nedostávali.

Na penzie teraz dáva vyše 1,4 milióna ľudí z platu po deväť percent odvodov do štátnej poisťovne a súkromnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Pre odvody do druhého piliera musel štát vlani dotovať Sociálnu poisťovňu sumou 860 miliónov eur. Ak by sa odvody do druhého piliera dočasne znížili napríklad na sedem percent, štát by si prilepšil o dvesto miliónov eur. Druhý pilier by sa však oslabil. Penzie sa majú zo súkromných účtov začať vyplácať v roku 2020, keď druhý pilier sčasti odbremení Sociálnu poisťovňu, ktorej defi cit sa spolu so starnutím obyvateľstva bude prehlbovať.

Dotácie na druhý pilier v čase krízy znížili napríklad Poliaci. Fico vidí tri témy na diskusiu. „Veľká suma peňazí, ktorú štát vynakladá do Sociálnej poisťovne na vykrytie strát, nedostatok garancií a znehodnocovanie vkladov v druhom pilieri,“ vymenoval v utorok Fico.

„Tak, ako je nastavený druhý pilier na Slovensku, nie je nastavený nikde v Európe. Druhý pilier vyžaduje zmenu,“ tvrdí Fico. Ten v posledných dňoch v kritike druhého piliera pritvrdil. Vyhlásil, že je pripravený viesť kampaň za vystupovanie sporiteľov z druhého dôchodkového piliera. Tiež upozornil, že vláda si chce požičať z druhého piliera, kde je takmer päť miliárd eur, na výstavbu diaľnic jednu miliardu eur.

Podľa ekonóma Vladimíra Baláža zo Slovenskej akadémie vied by k prípadnému znižovaniu odvodov mala pristúpiť nová vláda ako k poslednému opatreniu, keďže ešte dosiaľ nevyčerpala všetky možnosti šetrenia.

Smer chce v rámci úsporného balíčka na ozdravenie verejných financií zvýšiť adresnosť sociálnych dávok a rušiť dávky pre bohatých. Zaviesť sa má 25–percentná daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a 22– až 23–percentná daň pre najziskovejšie firmy. Vyššiu daň zaplatia banky a tiež ľudia pri nákupe alkoholu, cigariet, drahších áut či iného luxusného tovaru. Koncesionárske poplatky za televíziu a rozhlas by napriek avizovanému rušeniu mali zostať. Kôš doteraz pomenovaných opatrení dopĺňajú vyššie dane na luxusné nehnuteľnosti.

Štát bude pritom musieť do roku 2013 ušetriť zhruba 1,2 miliardy eur. Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer) však bude záujmom vlády ušetriť o zhruba 300 miliónov eur viac, aby bolo z čoho financovať aj priority novej vlády. Kažimír upozorňuje, že v štátnej kase chýba za prvý štvrťrok oproti vlaňajšku pol miliardy eur. Podľa Kažimíra však môže defi cit prehĺbiť aj kritická situácia na daňovej správe či dlhy nemocníc.

„Situácia vo finančnej správe nebude mať na deficit štátneho rozpočtu významný vplyv. V rozpočte je takisto rezerva na prípadné dofinancovanie nemocníc v objeme 100 miliónov eur,“ oponuje bývalý štátny tajomník Vladimír Tvaroška (SDKÚ).

Podľa ekonóma Baláža zo SAV bude na znižovanie deficitu potrebné prijať systémové zmeny, ktoré budú odrážať demografi cký vývoj v krajine.„A na to bude treba prijať nepopulárne opatrenia, ako predlžovať vek do dôchodku, či obmedzovať rozsah bezplatnej lekárskej starostlivosti,“ zdôrazňuje Baláž.

Podľa analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy vzniká odklonom časti odvodov z prvého do druhého piliera v prvom pilieri každoročnedefi cit vo výške asi 1,2 percenta výkonu ekonomiky. „Ide o takzvané prechodné náklady, keďže tento deficit bude klesať od momentu, keď začne druhý pilier vyplácať prvé dôchodky,“ píše v analýze šéf inštitútu Peter Goliaš. Ľuďom v druhom pilieri sa totiž za obdobie účasti v oboch pilieroch kráti dôchodok z prvého piliera na polovicu. Druhý pilier teda v prvej fáze zvyšuje defi cit prvého piliera, dlhodobo však umožňuje znížiť jeho výdavky.

„Cieľom je zmierniť dosahy starnutia obyvateľstva a posilniť tak dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému,“ dodáva Goliaš v analýze. Kým totiž ešte v roku 2010 bol podiel obyvateľov nad 65 rokov na populáciu vo veku 15 – 64 rokov 16,9 percenta, do roku 2060 sa má v závislosti od pôrodnosti a úmrtnosti zvýšiť až na takmer 62 percent. Zjednodušene – kým v súčasnosti pripadá na jedného obyvateľa v postproduktívnom veku šesť ľudí v produktívnom veku, o 50 rokov to má byť už len 1,5 produktívneho občana.

Vek odchodu do dôchodku je teraz 62 rokov. Aj s existenciou druhého piliera treba vek odchodu do dôchodku podľa inštitútu Ineko predĺžiť na 65 rokov. Pri zásahoch do druhého piliera bez náhradného riešenia by ľudia museli odchádzať do dôchodku ešte neskôr, aby bol systém pri starnutí obyvateľstva udržateľný. Teraz muži poberajú dôchodok v priemere asi 16 rokov a ženy 25 rokov.

© Autorské práva vyhradené

85 debata chyba