Za akútny už nepovažujú ani problém nadčasov, ktorými si podľa nemocníc výrazne zlepšujú platy.
Január mal byť pre lekárov posledným termínom, keď mala podľa memoranda prebehnúť tretia vlna zvyšovania ich platov. Odborári od termínu ustupujú. V najbližších dňoch sa chystajú na ministerstvo zdravotníctva, navrhujú, aby im vyššie platy zaručoval zákon.
„Lekári už pochopili, že zvyšovanie platov k 1. januáru 2013 nebude a určite nie v takej výške,“ tvrdí Peter Blaško, predseda lekárskych odborov v žilinskej nemocnici. Podľa neho sú lekári pripravení počkať. „Kedy to bude, už teraz nie je dôležité, ale lekári chcú mať istotu, že to bude,“ dodáva Blaško. Lekári žiadajú garancie, najlepšie v zákone. „Čo sa týka mzdového ohodnotenia lekára, trváme na legislatívnej garancii tretieho navýšenia, ostatné je vec konštruktívneho dialógu,“ tvrdí Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia, ktorý si uvedomuje, že minuloročné rokovania s ministerstvom neposunuli vec ďalej.
Rezort zdravotníctva nemá peniaze na tohtoročné zvyšovanie platov. Lekárom dal požiadavky a teraz čaká, ako sa k nim postavia. „Ministerstvo predostrelo určité podmienky, za akých by toto navýšenie mohlo byť naplnené v budúcnosti, okrem iného je v požiadavkách aj pokles pomeru príjmov nemocníc na mzdové náklady zo súčasného priemeru okolo 85 až 90 na 60 až 65 percent,“ dodáva Martina Lidinská z ministerstva zdravotníctva.
Kedy bude ministerstvo s odborármi rokovať, podľa Lidinskej známe nie je. Visolajský však tvrdí, že stretnutie by malo byť začiatkom januára a tam lekári dostanú definitívne stanovisko k požiadavke zakotviť tretiu vlnu do zákona. „LOZ je pripravené rokovať a stále verí, že dôjde k dohode s ministerstvom zdravotníctva,“ povedal šéf odborárov. Ako budú ďalej postupovať, ak sa nedohodnú, Visolajský považuje na hypotetickú otázku, na ktorú nechcel reagovať.
Ku koncu roka denník Pravda získal e-mail, na ktorom figurovalo meno šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského. Opisoval v ňom spôsob, ako dosiahnuť vyššie platy cez vypovedanie služieb. Text e-mailu zároveň obsahoval výzvu, aby členovia zväzu namiesto toho, ako lekári v nemocnici v Žiline odmietli služby, využili radšej „lepšiu možnosť“ – a vôbec nepodpísali súhlas so službami na rok 2013. Visolajský vtedy mail nepotvrdil ani nepoprel.
Nemocnice zatiaľ problémy s podpisovaním služieb neavizujú. Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Petra Stano Maťašovská povedala, že chod nemocnice je zabezpečený a rozpis decembrových služieb, ktorý vznikol aj po rokovaniach so zástupcami odborárov, je stále platný. Podľa nej lekári slúžia v rámci Zákonníka práce. "Viacerí slúžia nadčasy pre výrazné prilepšenie k platu.
Strop hrubej mzdy atestovaného lekára je 5 400 eur. Počet nadčasových hodín vyše 100," povedala hovorkyňa. Najnižšia mzda atestovaného lekára v bratislavskej nemocnici je bez nadčasov 1 400 eur, s nadčasmi je 2 250 eur. Lekári podpísali služby aj vo fakultných nemocniciach v Prešove a v Banskej Bystrici.
Ani problematika nadčasov, ktorými podľa lekárov prekračujú limit hodín určených Zákonníkom práce, už nie je zrejme taká akútna a odborári netrvajú, aby sa riešila ihneď. „Nadčasová práca je dlhodobý problém, ktorý bude možno riešiteľný len postupným priberaním lekárov na jednotlivé oddelenia, ktorých sa to týka,“ tvrdí Blaško. Podľa neho tento problém nie je to možné vyriešiť v priebehu jedného roka a lekári sa budú snažiť o zmenu zákonov. Ministerstvo zdravotníctva si myslí, že Zákonník práce dostatočne rieši problematiku nadčasov a zodpovednosť ako fungujú v praxi, presúva na vedenia nemocníc.
Podľa Tomáša Szalaya zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku lekári nevydierajú s nadčasmi a nepodpisovaním služieb iba vtedy, keď sa im to hodí. Poukázal na to, že je to úloha odborov, aby riešili a vyťahovali problémy lekárov. Myslí si, že zákon by nemal určovať, koľko majú lekári odpracovať nadčasových hodín. „Niektorým lekárom vyhovujú služby v nadčasoch, ten ich príjem potom vyzerá oveľa lepšie než tabuľkový plat a bolo by celkom príjemné pracovať počas dňa a nie v noci,“ povedal Szalay.
Tretia vlna zvyšovania miezd lekárov nebola súčasťou novely zákona, ale memoranda, ktoré podpísali v novembri 2011 vláda a Lekárske odborové združenie. Podľa Blaška je memorandum meniteľné, a preto chcú mať garancie v zákone. „Memorandum je taká vec, že aj keď je niečo podpísané a jednoducho ho otvoríte jedenkrát, môžete ho zmeniť aj druhýkrát,“ hovorí Blaško.
Lekári si už vďaka novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prilepšili minulý rok dvakrát. K 1. januáru 2012 im stúpli mzdy na 1,05– až 1,6-násobok priemernej mzdy a rástli aj k júlu, keď sa zdvihli na 1,2– až 1,9-násobok ich priemernej mzdy.