Podľa Ladislava Pásztora z Asociácie súkromných lekárov doktori po 8,5 hodinovej práci vo svojej ambulancii nastupujú na výkon služby prvej pomoci, kde si odpracujú ďalších 15,5 hodiny. Po tejto službe sa znova vracajú do vlastnej ambulancie, a tak bez prestávky odpracujú viac ako 32 hodín.
Pásztor je presvedčený, že pacient o pohotovosť aj tak nemá záujem. Vyťažené sú podľa neho v priemere na tri percentá. Namiesto nočnej pohotovosti by ľudia podľa neho mali využívať záchranky, ktoré majú navyše lepšie technické vybavenie ako lekári na pohotovosti.
Záchranári však nesúhlasia. Zdôrazňujú, že záchranky slúžia na akútne stavy. Ak by neboli nočné pohotovosti, mohlo by sa stať, že by sa záchranári nemuseli dostať k vážnejšiemu prípadu, pretože by museli riešiť pacientov, ktorí by za normálnych okolností išli na pohotovosť.
„Lekári vykonávajúci službu prvej pomoci majú riešiť bežné problémy, záchranná služba sa zaoberá iba akútnymi stavmi. Ide o to, že lekári na pohotovostiach nie sú ochotní navštíviť pacienta u neho doma, a preto zneužívajú záchranky,“ vysvetľuje záchranár, ktorý si neželá byť menovaný.
Okrem skrátenia ordinačných hodín pohotovostí lekári žiadajú aj zvýšenie platov. A to zo súčasných 3 na 10 eur na hodinu.
Ministerstvo zdravotníctva sa k požiadavkám lekárov konkrétne nevyjadrilo. Hovorkyňa Katarína Zollerová len odkázala, že o probléme s pohotovosťami vedia a do konca roka chystajú predstaviť komplexné riešenie.
Peter Goliáš z mimovládnej neziskovej organizácie INEKO sa domnieva, že je potrebné aj na úrovni regiónov analyzovať možnosti kompenzácie intenzívnejším využívaním centrálneho príjmu v nemocniciach a záchraniek.