„Diskrimináciu v platoch zdravotníkov podľa toho, v akom type nemocnice robia, spôsobuje to, že v úhradách za rovnaké služby pre rôzne zariadenia sú ešte stále veľké rozdiely. Zdravotné poisťovne už síce sčasti cenové rozdiely vyrovnali, ale štátne nemocnice dostávajú ešte vždy podstatne vyššie platby,“ myslí si viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.
Podľa predsedu Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Antona Szalaya sa rozdiely v platoch lekárov a sestier úplne odstrániť nedajú. K ich spravodlivejšiemu ohodnoteniu by podľa neho výrazne pomohla jednotná metodika. „Je to diskriminačné, ak lekár či sestra za obdobne vykonanú prácu dostávajú rozdielny plat. Rozdiely sa určite nedajú odstrániť naraz, ale boli by sme radi, keby boli zákonom aspoň stanovené minimálne mzdové nároky jednotlivých zdravotníckych pracovníkov. To si už ale asi počká na novú vládu,“ myslí si Szalay.
Aj podľa Ottingera potrvá ešte dlhší čas, konkrétne do zavedenia DRG v nemocniciach, kým sa situácia zmení. „Keď bude mať nemocnica za výkon riadne zaplatené, aj zdravotník dostane prostriedky, aké mu patria,“ myslí si.
Priemerný plat lekárov v štátnych nemocniciach bol v poslednom štvrťroku minulého roka podľa údajov odborového zväzu 1 614 eur a v akciových spoločnostiach ešte o 30 eur viac. V zariadeniach, ktoré sú v správe vyšších územných celkov, bol zárobok lekárov oveľa nižší – 1 513 eur. Doktori zamestnaní v neziskových organizáciách zarábali priemerne len 1 390 eur.
V prípade zdravotných sestier je rozdiel v mzdách ešte výraznejší. Kým v nemocniciach fungujúcich ako spoločnosť s ručením obmedzeným dostávali koncom roka 2011 mesačne zhruba 582 eur, v štátnych nemocniciach bol ich plat 844 eur.
„Tieto rozdiely sú spôsobené tým, že platy sa v menších nemocniciach nedajú kolektívne poriadne dohodnúť. Vyjednávania sú tam oveľa tvrdšie a sestry sa nemajú ako brániť,“ povedala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. Podľa nej výrazné rozdiely pomôže odstrániť zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek, ktorý v poslednom čítaní čaká na schválenie parlamentu a mal by platiť od apríla tohto roka.
Rozdiely medzi platmi zdravotníkov podľa viacerých odborníkov spôsobilo zrušenie odmeňovania podľa tabuľkových platov v roku 2005, keď bol ministrom zdravotníctva Rudolf Zajac. Ešte viac sa nožnice začali roztvárať v roku 2008, keď sa štátnym nemocniciam výrazne navýšili finančné prostriedky. „Všetky tieto prostriedky riaditelia nemocníc vložili do platov. Pamätám si, že my v menších nemocniciach sme vtedy museli zvýšiť mzdy aspoň primárom a rozhodujúcim lekárom, lebo by nám boli odišli,“ spomína Ottinger.
Odvtedy sa diskriminácia v odmeňovaní zdravotníkov stále prehlbuje, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja nedávno podali Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve sťažnosť na štát. „Domnievame sa, že nemocnice Žilinského samosprávneho kraja sú diskriminované a nepristupuje sa k nim rovnako ako k nemocniciam štátnym, ktoré sú rovnako verejné nemocnice,“ komentoval rozhodnutie Žilinského kraja jeho predseda Juraj Blanár (Smer).
Iný pohľad ako zdravotníci má na otázku platov analytik INEKO Dušan Zachar. Rozdiely považuje za prirodzené a správne. „Treba brať do úvahy aj dopyt a ponuku. V malej regionálnej nemocnici, kde sa lieči aj menej komplikovaných zdravotných prípadov, je väčšia pravdepodobnosť, že v nej bude lekár ochotný slúžiť aj za menší peniaz ako napríklad v koncovej nemocnici v Bratislave,“ tvrdí. Problémom podľa neho je, „ak sa zvyšujú platy lekárov bez ohľadu na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na úkor zvyšovania zadlženosti nemocníc“.