Letectvo je jeho vášňou odmalička. Typ vetroňa, ktorý navrhol, používali všetky aerokluby v bývalom Československu. Po odchode do dôchodku skonštruoval motorový ultraľahký stroj. Vyrábajú ho v prievidzskom Aerospole, ktorý aj v čase krízy dáva prácu desiatkam ľudí.
Kým iní sa po pracovnej šichte doma oddávali oddychu, banský inžinier Tadeáš Wala kreslil lietajúce stroje. Aj na dôchodku spolupracuje na vývoji nového typu ultraľahkého lietadla. Má to byť hornoplošník, s krídlami na „chrbte“ lietadla. „Doma vo voľnom čase som vždy pracoval na nejakých projektoch vetroňov alebo lietadiel. Prvým projektom, čo som takto vytvoril, bol vetroň WK-1,“ spomína Wala.
Vyrastal neďaleko poľských hraníc v blízkosti mestečka Bielsko-Biala pri škole pre leteckých konštruktérov. Tam sa amatér začal učiť, ako sa lietadlá stavajú. V štúdiu chcel pokračovať na vysokej škole v Československu. Jedinou školou, ktorá pripravovala takýchto inžinierov, bola Vojenská technická akadémia v Brne. Do uniformy sa však Walovi nechcelo.
Tak sa dostal z oblakov pod zem. Začal študovať strojnícku fakultu Vysokej školy banskej v Ostrave. Keď získal inžiniersky diplom, musel nastúpiť do nováckej bane. Písal sa rok 1957 a absolventi dostávali vtedy umiestenky. V Novákoch začal ako banský konštruktér, neskôr prešiel do výskumu v Prievidzi.
V plachtení bol dva razy majstrom republiky, viac ráz štartoval na majstrovstvách sveta. Stal sa majstrom športu a splnil podmienky pre diamantový výkonnostný odznak. Skonštruoval prvý vetroň z laminátu v Československu, dovtedy sa vetrone vyrábali buď z dreva, alebo kovu. „Prototyp som zalietal v roku 1971. Bol som reprezentantom Československa v bezmotorovom lietaní a tento vetroň mi pridelili na reprezentáciu. Potom Zväzarm určil tento typ ako vzor pre vetrone, ktoré budú vyrábané sériovo pre aerokluby,“ hovorí Wala.
Pritom nezabúdal ani na vynálezy v práci, ktorá ho živila. Ako banský inžinier získal niekoľko patentov. Navrhol napríklad mechanizovanú výstuž pre stenové poruby, za ktorú získal v roku 1988 Národnú cenu.
Ako dôchodca sa skonštruoval lietadlo typu WT-9 Dynamic, o ktorý je záujem v celom svete. Vyvážajú ho do 30 krajín a doteraz ho vyrobili vyše 300 kusov. „Odhadujem, že je v ňom asi 3 000 súčiastok. Prototyp vážil 325 kilogramov, vývojom sme zrazili hmotnosť na 265 kilogramov. Bežne lieta 220-kilometrovou rýchlosťou, maximálna prípustná rýchlosť je 270 kilometrov. Jeden Rakúšan letel na Dynamicu po etapách až do Kapského Mesta v Južnej Afrike a naspäť,“ hovorí Wala.
Každé lietadlo vyrábajú pre konkrétneho zákazníka podľa jeho požiadaviek. Niekto si chce nechať namontovať do lietadla GPS, niekto kamery alebo autopilota. Podľa toho sa pohybuje aj cena lietadla, od 70-tisíc do 110-tisíc eur.