Najväčšie slovenské letisko totiž za minulý rok dosiahlo stratu takmer 2,7 milióna eur. Ekonomickí analytici však štátnym ozdravným procedúram veľmi neveria, privatizáciu by odporučili aj teraz a na celý majetok letiska.
„Bratislavské letisko je vhodné na privatizáciu. V Európe existuje súťaž viacerých súkromných letísk. Je vyššia pravdepodobnosť, že v nej štát neuspeje. Preto by bolo lepšie, keby na letisko prišiel súkromný partner,“ domnieva sa Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Ani štátnemu ozdravovaniu príliš neverí. „Štátne podniky jednoducho väčšinou nehospodária dobre. Aj ziskové firmy dosahujú slabé výsledky,“ doplnil Goliaš.
| Hospodárenie letiska | |
| rok | zisk/strata (mil. €) |
| 2010 * | –4,38 |
| 2009 | –2,68 |
| 2008 | +0,81 |
| 2007 | +0,76 |
| * OČAKÁVANIA | |
ZDROJ: LETISKO BRATISLAVA
Podľa neho napríklad menšie košické letisko, ktoré v roku 2006 štát čiastočne sprivatizoval, dosiahlo v roku 2008 asi trikrát väčší zisk ako bratislavské. „Pokojne by tak bolo možné privatizovať aj sto percent akcií letiska a nemusí sa čakať ani na ozdravovanie zo strany štátu,“ dodal Goliaš.
Štát má však najprv naplánovanú konsolidáciu hospodárenia letiska a až po nej sa začne obzerať po investorovi, ktorý by jeho časť odkúpil. „Minister dopravy zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na 9. septembra. Na ňom sa bude rozoberať finančná situácia, ale aj personálne obsadenie letiska,“ vysvetlil Martin Krajčovič, hovorca ministerstva dopravy.
Na letisku ešte stále šéfuje vedenie z čias vlády Roberta Fica. Je tak pravdepodobné, že sa v priebehu niekoľkých týždňov zmení. Ministerstvo dopravy totiž podľa hovorcu nie je spokojné s výsledkami hospodárenia spoločnosti. Firma síce dosiahla prevádzkový zisk 9,3 milióna eur, ale celkovo sa hospodárenie letiska prepadlo za vlaňajšok do straty 2,68 milióna eur.
Pri hospodárení letiska je otázne, kedy sa štátu vráti 53 miliónov eur, ktoré vlani vložil do základného imania firmy. Letisko za ne postavilo nový terminál. „Ak bude dodatočný finančný prínos nového terminálu nízky, teda napríklad, ak vďaka novému terminálu letisku neklesnú náklady alebo tento terminál nepriláka viac cestujúcich, investícia môže byť aj stratová,“ upozorňuje Goliaš.
Stratu ovplyvnila najmä kríza a znížený záujem ľudí o cestovanie, ale tiež krach slovenských aerolínií – SkyEurope, Seagle Air a Air Slovakia. Aké dlhy voči letisku firmy zanechali, letisko nezverejnilo. Ešte v roku 2008 však aerolínie prevážali približne polovicu pasažierov na bratislavskom letisku. Optimistické pritom nie sú ani vyhliadky letiska pre tento rok. „V roku 2010 očakávame zúčtovanie celkovej straty vo výške 4,38 milióna eur,“ uviedla Dana Madunická, hovorkyňa bratislavského letiska.
Analýza inštitútu INEKO a Slovenskej sporiteľne pritom ukázala, že štátne firmy za minulý rok zlým hospodárením zvýšili dieru v štátnych financiách o 700 miliónov eur, čo predstavuje 1,1 percenta hrubého domáceho produktu.
Ak by štát letisko predal skôr, nemusel by sanovať prípadné straty. Na druhej strane ozdravenie spoločnosti a následný predaj by priniesli viac peňazí. Pred vyše štyrmi rokmi pripravovala predaj letiska druhá Dzurindova vláda za šesť miliárd korún (200 miliónov eur). Obchod napokon nedotiahla.
Kritizovaný však bol Dzurindov kabinet za predaj neozdravených Slovenských elektrární za vyše miliardu eur. Taliansky Enel elektrárne za dva roky po prudkom zvyšovaní cien elektriny zbavil dlhov, zoštíhlil a výrazne zvýšil ich hodnotu. Vláda navyše predávala elektrárne v čase, keď už ceny elektriny začínali stúpať. Doplatok od Enelu za túto skutočnosť doteraz štát nevidel.
