Medzitým stúpajú odhady počtu obetí, ktoré si už protesty proti vláde Muammara Kaddáfího vyžiadali. Organizácia na obranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) uviedla, že od stredy bolo zabitých najmenej 24 ľudí. Neoverené správy na sociálnych sieťach hovoria až o 50 mŕtvych.
Do ulíc vyšli aj stúpenci vlády a líbyjská štátna televízia odvysielala údajne živé zábery, na ktorých muži skandujú heslá na podporu Kaddáfího. Sám Kaddáfí, ktorý v krajine vládne viac ako 40 rokov, sa v piatok objavil v Tripolise na Zelenom námestí obklopený davom svojich priaznivcov, ale žiadny prejav nepredniesol..
Exilová opozícia vyhlásila štvrtok v Líbyi za Deň hnevu. V Benghází sa odohrali najväčšie strety medzi protivládnymi demonštrantami a políciou, ktoré si podľa opozície vyžiadali životy šiestich ľudí a 38 zranených. V piatok ale britská rozhlasová stanica BBC s odvolaním sa na miestneho lekára informovala o desiatich mŕtvych.
Z jednej väznice v meste podľa agentúry AFP utiekli väzni, ktorí sa vzbúrili. Šéfredaktor miestneho denníka agentúre povedal, že zapálili úrad generálneho prokurátora, jednu banku a policajnú stanicu v meste.
Foto: SITA/AP
Bajdá vraj ovládli demonštranti
V neďalekom meste Bajdá sa odohrali podobné strety, pri ktorých podľa piatkovej bilancie prišlo o život najmenej päť osôb. BBC uviedla, že si tam ľudia nosia do ulíc stany, v ktorých začínajú táboriť. Protivládni demonštranti oznámili, že mesto obsadili a že sa k nim pripojili aj niektorí policajti. Mesto je podľa vodcov jednej z exilových skupín mimo kontrolu vlády. Tieto informácie, ktoré skupina získala z telefonátov priamo z Bajdá, sa ale nedajú overiť z nezávislých zdrojov.
Obyvateľ Benghází, ktorý žije v blízkosti centra, agentúre Reuters telefonicky oznámil, že po rozmiestnení vojakov je v meste pokoj. „Minulá noc bola dosť tvrdá, v uliciach bolo veľa ľudí, tisíce. Videl som na uliciach vojakov a počul streľbu. Jedného človeka som videl po zásahu padnúť, ale neviem, koľko bolo mŕtvych,“ dodal.
Ako v Benghází, tak v Bajdá sa pohreby obetí stretov majú konať v piatok, čo by mohlo zapôsobiť ako rozbuška ďalších protestov a nepokojov.
Opozícia sa prebúdza
Líbyjská opozícia v posledných dňoch burcuje k protestom v zriedka vídaných protivládnych prejavoch, ktoré inšpirovali úspešné povstania v Tunisku a Egypte. Politológovia si však myslia, že líbyjské ropné bohatstvo by mohlo vláde poskytnúť potrebné prostriedky na uhladenie sociálnych problémov, ktoré boli hnacou silou egyptských protestov.
Kvôli prísnej kontrole médií i komunikačných kanálov v Líbyi je neľahké zistiť presný rozsah protestov aj počet ich obetí.
Kaddáfího oponenti tvrdia, že chcú politické slobody, rešpektovanie ľudských práv a skoncovanie s korupciou. Kaddáfí však tvrdí, že jeho ľud sa teší skutočnej demokracii.
Šiíti v Bahrajne chcú pád panovníka
Šiiti v Bahrajne zasa v piatok pochovávali mŕtvych z radov protivládnych demonštrantov, ktorých tábor na centrálnom námestí v Manáo vo štvrtok násilne rozohnala polícia. Podľa svedkov citovaných agentúrou DPA sa na pohreboch zúčastnilo až 15 000 ľudí. Ich požiadavky sa začínajú od pôvodného volania po hospodárskej a politickej rovnoprávnosti pre šiitov údajne diskriminovaných vládnucim sunnitským režimom meniť vo vzdor voči kráľovi a celému vládnemu systému, konštatovala agentúra AP.
„Ľudia chcú pád režimu,“ citovala agentúra Reuters volanie účastníkov smútočného sprievodu v meste Sitra, kde sa konal pohreb dvoch obetí.
Dôkazom hlbokého rozkolu v bahrajnskej spoločnosti je podľa agentúry AP sprievod vládnych stúpencov, ktorí po modlitbách vo veľkej mešite v Manáo vyšli pod ochranou bezpečnostných síl do ulíc metropoly vyjadriť lojalitu monarchii s portrétmi kráľa Hamada bin Ísu Chalifa a bahrajnskými vlajkami v rukách.
„Musíme chrániť svoju krajinu,“ vyhlásil duchovný Adnan Kattán, ktorý viedol modlitby v mešite. Odsúdil tiež pokusy „otvoriť dvere diablovi a zahraničným vplyvom“ – v narážke na špekulatívne podozrenie, že by z akýchkoľvek úspechov dosiahnutých demonštratmi mohol ťažiť šiitsky Irán.
Foto: SITA/AP
Stovky zranených a desiatky zatknutých
Polícia vo štvrtok tvrdo udrela na tisíce demonštrantov táboriacich v centre Manáma a vyhnala ich z Perlového námestia. Najmenej štyria ľudia boli zabití, cez 230 osôb utrpelo zranenia, desiatky demonštrantov zatkli a okolo 60 zostáva nezvestných.
Duchovný vodca bahrajnských šiitov šejk Isa Kásim označil policajný zákrok proti demonštrantom v Manáo za masaker. „Vláda tak zavrela dvere k dialógu,“ citovala agentúra Reuters vyhlásenie tohto nejuctievanejšieho šiitského duchovného krajiny k tisícom veriacich, ktorí sa zhromaždili k modlitbám v mešite v meste Diráz, ktoré je ohniskom odporu proti vláde.
Z mešity v Sitra vyšiel smútočný sprievod pri pohrebe dvadsaťdvaročného študenta Mahmúda Takího a päťdesiatosemročného Alího Mansoura Chudajra. Tretí mŕtvy bol už ráno pochovaný v Sitra, štvrtá obeť policajnej represie bola z iného šiitskeho mesta.
„Než tam šiel, povedal mi: neboj sa otče, chcem slobodu,“ povedal otec zabitého študenta. Protesty budú podľa neho „samozrejme pokračovať“.
Telá oboch zabitých demonštrantov zahalili do bahrajnskej vlajky a uložili ich na strechu dvoch terénnych vozov, ktoré sa vydali na pomalú cestu ulicami mesta. Policajtov nebolo v Sitre vidieť, napísal Reuters, nad mestom len prelietaval policajný vrtuľník.
„Súd, súd s tým zločineckým gangom,“ prevolával smútočný dav. „Spravodlivosť, slobodu a konštitučnú monarchiu!“
Hlava premiéra už nestačí?
„Požadovali sme doteraz odstúpenie premiéra, teraz ale žiadame odchod celej vládnucej rodiny,“ vyhlásil otec zabitého študenta.
Bahrajnský minister vnútra šejk Chálid bin Ahmad Chalíf označil brutálny policajný zákrok proti demonštrantom za potrebný, keďže krajina sa podľa neho nachádza na „pokraji sektárskej priepasti“.
Šesťdesiatštyriročný právnik Hasan Radi zo Sitry to ale popiera. „Nikto nechce byť náboženský, ľudia sú k tomu ale donútení, keď sú diskriminovaní. Žiadna práca, žiaden rešpekt,“ vyhlásil pred mešitou.
Po policajnom zákroku proti demonštrantom v Mana sa na bahrajnskú vládu zniesla kritika Západu, odsudzujúceho najmä použitie prehnanej sily vládnymi zložkami. S rovnakým odôvodnením zrušil nemecký prezident Christian Wulff svoju návštevu Bahrajnu, s ktorou sa počítalo koncom februára.
Západ sa hnevá
„Sloboda zhromažďovania a vyjadrovania názoru musí byť v Bahrajne zaručená v plnom rozsahu,“ povedal hovorca prezidenta, ktorý sa chystá do Kuvajtu a Kataru pri príležitosti osláv 20. výročia oslobodenia Kuvajtu od irackej okupácie.
Protivládne nepokoje v Bahrajne, ktoré ovplyvnili zrejme podobné protesty v Tunisku a Egypte, vypukli v pondelok. Väčšinu demonštrantov tvorili šíiti, ktorí si dlhodobo sťažujú na to, že ich vláda sunnitská dynastia prehliada a diskriminuje.
