"Írski voliči sa však už viac ráz ukázali ako nevypočítateľní,“ povedal pre Pravdu John O'Brennan z Írskej národnej univerzity v Maynoothe. "Podľa výskumov by za zmluvu mohlo hlasovať až 62 percent zúčastnených voličov, no ja si myslím, že to bude menej. Povedal by som, že nakoniec áno povie tak 52–54 percent,“ predpovedal výsledok expert na európsku politiku.
Problém dokumentu v Írsku je i ten, že ho presadzuje extrémne nepopulárna vláda na čele s neobľúbeným premiérom Brianom Cowenom. "Nehlasoval by som za nič, čo by chcel tento kabinet,“ citovala agentúra nezamestnaného Patricka Naltyho.
Na druhej strane zmluve nahráva ekonomická kríza. Nielen Cowen zdôrazňoval voličom, že v ťažkých časoch je lepšie byť bezproblémovým členom fungujúcej Európskej únie. "Je načase, aby si Íri uvedomili, že sme zbankrotovali a že potrebujeme Európu viac ako ona nás,“ vyhlásil Michael O'Leary, šéf nízkorozpočtových aeroliniek Ryanair. Kampaň stúpencov dokumentu podporil pol miliónom eur.
"Váhavo hlasujem za áno, pretože do istej miery cítim, že musím,“ vyjadril pre Reuters pocity mnohých spoluobčanov fotograf David Early.
Ani po úspešnom referende však nebude osud Lisabonskej zmluvy jednoznačný. Ratifikačný proces ešte neskončili v Poľsku a Česku. Poľský prezident Lech Kaczyński však vyhlásil, že dokument po írskom áno podpíše. V Česku sa však k zmluve musí na žiadosť viacerých senátorov znovu vyjadriť Ústavný súd. V tejto chvíli ju teda hlava štátu Václav Klaus nemôže podpísať, ani keby chcel.
Sedemnásť senátorov okrem toho spochybňuje aj to, či sú v súlade s českou Ústavou Rímske zmluvy, ktoré znamenali v roku 1957 začiatok integrácie Európy. Nepáči sa im ani Maastrichtská zmluva podpísaná v roku 1992.
"Niektorí lídri EÚ začali tlačiť na Česko. Nemyslím si, že by mali skutočné páky na to, aby zastavili Klausa v jeho snahe právne spochybniť zmluvu,“ povedal pre Pravdu Anthony Zito, expert na EÚ z univerzity v Newcastli. "Aj iné štáty prežili, keď sa dostali do nemilosti, takže český prezident sa môže vybrať rovnakou cestou,“ myslí si Zito.
Nejasný je tiež postoj britských konzervatívcov, ktorí by mohli na budúci rok vyhrať voľby. Ak dovtedy nebude skončený ratifikačný proces v ostatných štátoch únie, ich líder David Cameron pravdepodobne vyhlási referendum o dokumente.
"V prípade, že český Ústavný súd rozhodne až po hlasovaní v Británii, šance na úspešnú ratifikáciu sa budú blížiť k nule,“ uviedla pre Pravdu Sarah Seegerová, z nemeckého Centra pre aplikovaný politický výskum. "Ťažko niekto očakáva, že by viac-menej euroskeptická britská verejnosť dokument podporila. To by bol koniec Lisabonskej zmluvy,“ tvrdí Seegerová.
