Luby: Humor nesmie zraňovať

Práve dokončil korektúry rukopisu knihy Poriadok verzus chaos. Sú v nej aj kapitoly o humore a žartovaní vo vede. Nevynímajúc vtipy a veselé príbehy o slovenských vedcoch. Rozpráva ich skutočný znalec, známy fyzik Štefan Luby, predseda Slovenskej akadémie vied. Čítajte rozhovor...

31.12.2007 07:00
Profesor Luby Foto:
Predseda Slovenskej akadémie vied Štefan Luby
debata

Váš obľúbený vtip?
Mám ich viac, ale za všetky poviem aspoň jeden o nobelistovi Nielsovi Bohrovi, ktorý mal nad dverami zavesenú podkovu. Kolegovia sa ho pýtali, či naozaj uveril povere, že podkova prináša šťastie. ,,Ja tomu, samozrejme, neverím, ale ľudia hovoria, že to funguje, aj keď neveríte," odpovedal slávny fyzik.

Človek by od vás najskôr očakával vtip o nejakom roztržitom profesorovi.
To sa už nenosí. Obraz vedca, ktorý sa v aule univerzity stretne s mladším kolegom, zarozpráva sa a pri rozchode sa ho pýta: ,,Odkiaľ som vlastne prišiel, zľava alebo sprava?", aby zistil, či už bol na obede, ten obraz roztržitosti patrí minulosti.

Aké vtipy sa dnes rozprávajú vo vede?
Napríklad tento: Z čoho vznikol prstenec okolo Saturna? Odpoveď. Zo stratenej leteckej batožiny. Alebo: Ktorý je najkratší vtip vôbec? Predsa ,,Au!" Pripisujú ho Isaacovi Newtonovi, ktorý mal objaviť svoj gravitačný zákon po tom, čo mu spadlo jablko na hlavu.

Napísali ste už desiatky životopisných čŕt o slovenských vedcoch a súdiac podľa nich, neboli to žiadni suchári. Ale ktorý je vám svojím humorom najbližší?
Napríklad profesor Vladimír Hajko, fyzik a jeden z mojich predchodcov na poste predsedu akadémie. Má zmysel pre humor, rád rozpráva vtipy, vždy vedel zabávať spoločnosť. Ale svojím výskumným zameraním bol prísne exaktný a sám vtipy nevytváral. Tvorcom vtipov a početných humorných príhod bol iný fyzik so svojráznou letorou – profesor Dionýz Ilkovič, ktorého storočnicu sme si nedávno pripomenuli.

Ilkovič mal údajne vážne poťahovačky s vtedajšou politickou vrchnosťou.
Áno, lebo aj v časoch totality chodil do kostola. Nie že by to robil demonštratívne, ale cítil asi vnútornú potrebu. Kritike zo strany vrchnosti však čelil tiež veľmi svojrázne. Raz ho predvolali na nejaký výbor a rovno sa ho spýtali: Súdruh Ilkovič, ako je možné, že vaše auto je vždy v nedeľu od desiatej doobeda zaparkované pred kostolom Svätej Trojice? ,,Však tam nie je zákaz parkovania," odpovedal Ilkovič. Čiže vynašiel sa.

Je o vás známe, že zbierate výroky svojich kolegov.
Keď na zasadnutiach nášho predsedníctva či pri iných príležitostiach zaznie niečo smiešne, taký náš drobný humor, vždy si to zapíšem. Viaceré z týchto výrokov sa objavia v pripravovanej knihe. Napríklad Imrichovi Ruiselovi, experimentálnemu psychológovi, sa pri jednom vystúpení podarilo zahlásiť: ,,Nebudem premietať, budem iba hovoriť, vopred sa však ospravedlňujem, že som stratil hlas." Alebo filozof Dušan Gálik nám 2. mája rozoslal e-mailom takéto upozornenie: ,,Kolegovia, dnes máme výročie úmrtia Leonarda da Vinci. Rozhlas však oznámil, že v roku 1509 zomrel jeden z najväčších umelcov a vynálezcov Leonardo di Caprio." Do tretice: môj kolega, podpredseda akadémie Ján Slezák uvádzal pri obhajobe dizertáciu o elektrotechno­lógii slovami: ,,Predstupuje doktor Osvald, ktorý bude obhajovať svoju dizertáciu z erektotechno­lógie".

Nebol to len taký brpt?
To nemusel byť brpt, kolega niekedy aj náročky tak zabrbce.

Je fakt alebo len niečí výmysel, že ste uskutočnili vlastný prieskum agresivity vtipov?
Áno, pozrite (ukazuje), tu je o tom dokumentácia – tabuľky a podobne. Ale nedalo to zase až tak veľa práce. Stačilo prelistovať zbierky vtipov, aforizmov a karikatúr, ktorých dnes vychádza vo svete nadostač.

Vraj ste dospeli k záveru, že humor vo vede je v porovnaní s inými oblasťami najmenej agresívny. To znamená, že je najláskavejší?
Presne tak. Celkove totiž býva humor dosť agresívny. Vo vede a v športe je však miera jeho agresivity pomerne nízka. Kým v literatúre dosahuje asi 60 a v politike 50 percent, v športe len 15 a vo vede dokonca iba 5 percent. Vysvetľujem si to tak, že práve vo vede a v športe existuje systém kvantitatívnych kritérií úspešnosti, ktorý v iných oblastiach chýba.

V politike prevláda agresívny humor, to je jasné, ale vám vyšla takmer rovnaká, 50-percentná miera agresivity aj v prostredí hudby. Ako je to možné?
Lebo je tam veľmi vysoký interval zbožňovania i ponižovania sa navzájom. Sarkastické výroky, žieravé bonmoty sú tam bežné. Napríklad Gioacchino Rossini utrúsil na adresu Richarda Wagnera, že jeho ,,Lohengrin je opera, ktorú človek nepochopí na prvýkrát, a druhý raz na ňu nepôjdem už ani za nič na svete". Podobnej zlomyseľnosti sa však nevyhol ani Ludwig van Beethoven, keď nemenovanému kolegovi povedal: ,,Vaša opera sa mi páči, myslím, že ju zhudobním."

Nesvedčí to aj o väčšej až nezdravej osobnej rivalite v tých oblastiach tvorby, kde je pomenej tímovej práce a človek je viac odkázaný len na seba?
To nie. Aj vo vede sa stretnete s tvrdou rivalitou a samoľúbosťou. Intelektuál bez ohľadu na to, či pôsobí v prostredí vedy, alebo umenia, cíti sa výnimočnou osobnosťou. A čo sa týka tímovej práce, tá dnes preniká do rozličných oblastí tvorby, hoci vo vede jej je, samozrejme, najviac. Nová myšlienka či geniálny nápad však aj tu vznikajú v konkrétnej hlave a nie v kolektíve.

Láskavosť humoru vo vede však neznamená, že si vedci nevedia zo seba robiť žarty.
Samozrejme, že nie. Len sa pri tom tak veľmi nezraňujú.

Aj o vás už kolujú veselé historky a vtipy?
Možno aj áno, ale zatiaľ ku mne neprenikli. Bol by som však veľmi rád, keby si kolegovia robili žarty aj zo mňa.

Objavujú sa aj nejaké čisto slovenské prvky vtipkovania o vede a vo vede?
Nie, veda už je internacionali­zovaná a štandardizovaná, osobitné národné črty si však zachováva civilný humor. Na Slovensku sa prejavujú podľa mňa predovšetkým v bačovskom humore. Najlepšie sa to ukáže na vtipe, ako turisti prišli na salaš a pýtajú si oštiepok – po nemecky, po francúzsky, po taliansky a neviem ešte ako. A bača stále nerozumie a krúti hlavou. Keď turisti odídu bez oštiepka, jeho honelník hovorí, že je to úžasné, koľko jazykov tí ľudia ovládajú. A bača na to: – No vidíš, a čo im to bolo platné? V humore tohto typu sa naplno prejavuje rustikálny charakter uvažovania, môže to súvisieť aj so životom v horách. Skrátka, cudzie nechceme a svoje si nedáme.

Prečo ste nazvali svoju najnovšiu knihu Poriadok verzus chaos?
Lebo tak sa volá jedna z cestopisných čŕt tejto knihy. Je o mojom putovaní z Bratislavy do Madridu a späť začiatkom jesene 1983. Cestoval som tam prednášať na jeden medzinárodný kongres, doma som však dostal vreckové iba 10 dolárov. Desať na desať dní. Po nedávnom vstupe Slovenska do Schengenu je až neuveriteľné, aké stresy i veselé príhody prežíval na Západ cestujúci našinec, vybavený skromnými devízami. Napríklad vláčil som po španielskych uliciach ťažký kufor a v ňom konzervy a salámy, aby som nemusel siahnuť na železnú dolárovú rezervu. Španielski taxikári mi chceli pomôcť, trúbili na mňa, ale ja som ich ignoroval. Samotný názov knihy som však odvodil z jedného dobového vtipu, ako sa stretne Rus s Američanom a vymieňajú si skúseností o kupovaní áut v USA a ZSSR. Poznáte ho?

Nie.
Nuž občan Sovietskeho zväzu opíše celú viacročnú tortúru s vybavovaním dokladov a čakaním v poradovníku. Napokon dostane žigulíka, ktorý je ďaleko od jeho pôvodných predstáv. Američan rozpráva o tom, ako príde do salónu a vyberá si medzi mercedesmi, fordmi, citroënmi a toyotami najrôznejších modelov a farieb. Na jeden ukáže a vezme si ho. ,,Och, aký chaos," zareaguje zhrozený sovietsky občan, zvyknutý na ich i náš vtedajší ,,poriadok".

Čo ste zažili najsmiešnejšie tohto roku?
Nič také, čo by prekonalo list istého regionálneho úradu verejného zdravotníctvo z konca roku 2005, v ktorom miestni hygienici vyzývali starostov, aby vytýčili miesta pre hromadné hroby budúcich obetí vtáčej chrípky. To bola sila! Štefan Luby
Známy slovenský fyzik a organizátor vedeckého výskumu. Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc. (66). Od roku 1995 je predsedom Slovenskej akadémie vied, predtým bol jej podpredsedom a viedol Fyzikálny ústav SAV. Vo výskume sa venuje materiálom a nanotechnológiám. Je autorom 280 vedeckých prác a 8 patentov. Okrem toho napísal tri knihy čŕt a portrétov pod spoločným názvom Moji intelektuáli. Pozornosť vyvolala aj Lubyho kniha spomienok Cestovná správa z kongresu o ničom a iné texty

debata chyba