„Z dlhodobého hľadiska možno na Slovensku pozorovať rastúci trend v počte darcov, ktorí spolupracujú s charitatívnymi organizáciami. Okrem individuálnych za posledné roky výrazne pribudol aj počet firiem, ktoré rôzne dary poskytujú,“ hovorí riaditeľ Centra pre filantropiu Boris Strečanský. Prieskumy naznačujú, že na charitu v súčasnosti prispieva až 40 percent dospelej populácie. „Táto skupina ľudí má zároveň aj väčšiu náchylnosť na dobrovoľnícku činnosť,“ dodáva.
Jeho slová potvrdzuje aj Ivana Pástorová zo Slovenskej katolíckej charity. „Celková suma, ktorú za tento rok vyzbierame, bude pravdepodobne vyššia ako minuloročná. Spôsobené je to aj tým, že v tomto roku bolo oveľa viac prírodných pohrôm a nešťastí a organizovali sme aj viac zbierok.“
Zvýšené príjmy očakáva aj Unicef či Úsmev ako dar. Väčšina z ich tohtoročných zbierok bola zameraná na povodne, pomoc obetiam po zemetrasení na Haiti či ďalším zničeným oblastiam.
Hoci celkové vyúčtovanie za tento rok jednotlivé organizácie ešte nemajú uzavreté, o stúpajúcej tendencii hovoria na základe výsledkov jednotlivých účelových zbierok. „Mimoriadne úspešná bola naša najväčšia zbierka Jeden deň úsmevu, počas ktorej sme vyzbierali 42 520 eur, čo je o 4 100 eur viac ako minulý rok,“ uviedla Andrea Hajdúchová z organizácie Úsmev ako dar.
Výnimkou bol Týždeň modrého gombíka organizovaný UNICEF-om, ale podľa jeho slovenskej hovorkyne Anny Beňovej v spôsobe prispievania badajú pozitívny posun aj oni. „Čoraz viac ľudí totiž začína prispievať na pravidelnej báze.“
Táto tendencia sa odráža najmä na dlhodobých projektoch, akým je napríklad systém občianskej podpory Dobrý anjel. Už pred započítaním decembrových príspevkov bola totiž na účte organizácie takmer rovnaká suma ako za celý minulý rok. Už vlani sa organizácii podarilo vyzbierať rekordné tri milióny eur.
Sú však aj nadácie, ktoré predvianočnú prajnosť ľudí zneužívajú. Odborníci na filantropiu upozorňujú, že peniaze z mnohých zbierok nekončia u adresáta, ktorému mali byť určené. Varujú predovšetkým pred neistými pouličnými zbierkami. Dôveryhodné charitatívne organizácie o ich konaní zvyčajne informujú vopred prostredníctvom tlačových správ. „Na ulici si treba overiť účel zbierky, prípadne si vypýtať povolenie na zbierku či nejaký doklad organizácie,“ upozorňuje Beňová. Najspoľahlivejšou zárukou skutočnej pomoci je podľa nej etablovaná a známa organizácia. Tie totiž vydávajú podrobné výročné správy, v ktorých verejnosť o nakladaní s finančnými prostriedkami podrobne informujú.
„Naopak, neznáme a podvodné organizácie sa zväčša zaregistrujú ako občianske združenie, čím si zabezpečia relatívne voľný režim reportovania svojich výsledkov,“ nadväzuje Strečanský. Takto fungujúce organizácie sa podľa neho nachádzajú v sivej zóne, ktorú je ťažké zachytiť. „Na sľúbený účel totiž väčšinou naozaj prispejú, avšak len nepatrným percentom z vyzbieraných prostriedkov,“ vraví.