Vyplýva to zo stanoviska, ktoré TASR poskytla Alena Krempaská z iniciatívy Ľudia proti rasizmu (ĽPR) .
Poukázala napríklad na to, že priemerná mzda na východe Slovenska nie je v priemere 821, ale 725 eur. „Priemerná rodina v osade zase nemá nárok na prídavky a príplatky, ktoré pán Kužma vo svojom blogu vymenúva. Ak by rodina v osade dostávala mesačne 752 eur, asi by po osadách nepobehovali hladné a bosé deti,“ uviedla.
S postojom mimovládnej organizácie sa stotožňuje aj predseda Únie Rómov Slovenska František Tanko, ktorý sa domnieva, že Kužma hádže všetkých Rómov do jedného vreca. „Radšej keby sa postaral o to, aby boli tí aktívni ľudia v práci,“ podčiarkol.
Spomínanú sumu 752 eur podľa Kužmu môžu získavať veľké rómske rodiny vďaka nesprávne nastavenému sociálnemu systému, ktorý ich motivuje ostať nezamestnanými. „Okrem dávky v hmotnej núdzi im patrí príspevok na bývanie, na zdravotnú starostlivosť, za to, že deti vôbec chodia do školy, na učebné pomôcky a niektorým aj na dopravu detí do školy, hradí sa im strava detí v školskej jedálni a k tomu obligátne rodinné prídavky. Spolu tak podstatne prevyšujú samotnú dávku v hmotnej núdzi i peniaze za prácu pre obec,“ uviedol v článku, ktorý bol okrem iného uverejnený aj na internetovom portáli strany.
Krempaská však tvrdí, že v skutočnosti nárok na všetky spomínané benefity má iba zanedbateľné percento poberateľov.
„Napríklad, aktivačný príspevok je závislý od existencie aktivačných prác v obci, príspevok na bývanie sa logicky netýka rodín v nelegálnych príbytkoch. Veľká časť poberateľov dávok v hmotnej núdzi sa pohybuje na úrovni existenčného minima,“ upozornila. Tomu podľa nej odpovedá aj kriminalita v blízkosti osád, v ktorej prevažujú drobné majetkové krádeže a krádeže kvôli zabezpečeniu potravín.
Zároveň poukázala na to, že akékoľvek riešenia v tejto oblasti by mali byť spojené s riešením nízkeho vzdelania či problémov so začlenením na trh práce. „Exekúcia dávok bude viesť k väčšej chudobe a následne väčšej kriminalite v okolí osád, rovnako ako vyššia vynútiteľnosť práva v osadách sama o sebe sa premietne iba vo vyšších výdavkoch na väzenské služby,“ konštatovala s tým, že riešenia navrhované poslancom v praxi povedú nie k zníženiu, ale naopak k zvýšeniu kriminality v okolí osád.
Kužma vo svojom článku tvrdí, že by prvým krokom k odstráneniu rovnosti medzi pracujúcimi a nezamestnanými obyvateľmi osád mala byť jeho novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá rozšíri možnosť zapojiť do aktivačných prác viac ľudí. „Roboty pre ľudí bez kvalifikácie je dosť. Stačí sa pozrieť, v akom stave sú naše cesty, odpočívadlá, parkoviská. Tým druhým znížiť dávky na nevyhnutné minimum. Na to je potrebná zmena zákona o hmotnej núdzi,“ vysvetlil svoj zámer. Zároveň avizoval, že pripraví zákon o treste povinnej práce, ktorým chce zlepšiť vymožiteľnosť práva. Uvedená zmena by zavádzala povinnosť vinníka odpracovať si pokutu v prípade, ak ju nevie zaplatiť.