„S vyšším záujmom o spotrebné úvery išli hore i poplatky, ktoré ľudia zaplatia bankám za poskytnutie pôžičky,“ upozorňuje Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ Finančnej hitparády. Banky nezdvihli priamo úroky, ale ľudia si reálne zaplatia viac za vedenie účtu či poskytnutie úveru. Tento trend potvrdzujú aj oficiálne štatistiky Národnej banky Slovenska. Kým v januári si ľudia za spotrebný úver po započítaní všetkých poplatkov priemerne priplatili 16,88 percenta, tak vo februári to bolo už 17,21 percenta.
Zvýšený záujem ľudí o spotrebné úvery finančné domy vidia najmä v silnej reklamnej kampani zameranej na spájanie viacerých pôžičiek do jednej, čím si ľudia mohli reálne zlacniť splácanie všetkých dlhov. Ľudia siahajú po drahších úveroch bez potreby garancií aj preto, že pre stratu práce a zdražovanie často nemajú ako inak kúpiť chladničku či televízor.
Zamestnaní ľudia sa však zároveň podľa analytikov cítia finančne istejšími v porovnaní s vrcholom krízy. „Po kríze v roku 2009 sa ekonomika stabilizovala a pomaly rastie hore, čo so sebou prináša vyššiu istotu práce. Ľudia sú preto ochotní viac sa zadlžovať,“ dodal Juraj Valachy, analytik Tatra banky.
Slováci preplácajú pôžičky výrazne viac v porovnaní s ostatnými krajinami používajúcimi spoločnú menu euro. Podľa údajov Európskej centrálnej banky si Rakúšania priemerne za spotrebné úvery priplatia úrok 5,17 percenta kým Slováci až 16,11 percenta. Naši západní susedia tak podľa finančnej kalkulačky pri ročnej pôžičke tritisíc eur musia navyše vrátiť 85 eur, kým Slováci až 268 eur.
„Vyššie úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch môžu byť dôsledkom pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti v krajine,“ vysvetľuje Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Vo výške slovenských sadzieb spotrebiteľských úverov je totiž zakomponované i riziko vyplývajúce z neľahkej situácie na trhu práce. „Kým na Slovensku bola vlani harmonizovaná miera nezamestnanosti na úrovni 13,4 percenta, tak v susednom Rakúsku to bolo iba 4,1 percenta,“ dodáva Sadovská.
„V susednom Rakúsku tiež banky nemajú taký problém dostať sa k peniazom v prípade, že ich klient prestane splácať pôžičku. No napriek tomu si myslím, že úroky na Slovensku sú prehnane vysoké, a to z dôvodu, že celý trh v podstate ovládajú tri banky,“ povedal Vladimír Dohnal, riaditeľ Symsite Research. Väčšina ľudí si pôžičky berie najmä od Slovenskej sporiteľne, VÚB banky a Tatra banky. „Pri stále sa zvyšujúcom záujme o úvery nemajú tieto veľké banky nijaký dôvod na znižovanie úrokov,“ dodal Dohnal. Lacnejšie pôžičky tak v konečnom dôsledku môže priniesť väčšie využívanie akciových ponúk od menších bánk.
Aktuálne napríklad pôžičku s deväťpercentným úrokom ponúka UniCredit Bank. Pri hľadaní najlacnejšej pôžičky by sa však ľudia mali rozhodovať na základe ročnej percentuálnej miery nákladov, v ktorej sú okrem úrokov započítané i poplatky za poskytnutie pôžičky a vedenie úverového účtu. Tento údaj je označovaný skratkou RPMN a na požiadanie ho poskytne každá banka. Spomínaná UniCredit napríklad ponúka úver 4¤250 eur s deväťpercentným úrokom, no RPMN je 10,83 percenta.