Ľudský zárodok pripomína dážďovku

Svetoznámy profesor histológie a embryológie Jan Evangelista Jirásek navštívil Bratislavu ako hosť rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity. Jeden z najviac citovaných autorov v oblasti ľudskej embryológie a svetová špička vo fotografovaní embryí prednášal na tému Človek pred narodením. Tento lekár a vedec, autor fascinujúcich, ale aj hrôzostrašných fotografií plodov s vývojovými anomáliami, človek otvorene formulujúci svoje kontroverzné názory, sa tento rok dožil osemdesiatky.

31.10.2009 00:01
Profesor Jan Evangelista Jirásek Foto: ,
Profesor Jan Evangelista Jirásek
debata

Ste uznávanou špičkou vo fotografovaní ľudských zárodkov. Kedy, v ktorom období tehotenstva sa končí embryonálne štádium?

Je to približne 56 – 60 dní po oplodnení. Embryo má v tom čase 30 – 35 mm. Embryonálne štádium sa končí uzavretím očných viečok. Po ňom nasleduje štádium plodu.

Ako ľudské embryá vlastne fotografujete? Z vašej prednášky, kde ste spomínali, že doslova prešli vašimi rukami, som pochopila, že ide o zárodky, ktoré sa už ocitli mimo maternice?

V 70. rokoch, keď ešte nebol ultrazvuk, mnohé interrupcie sa robili naslepo. V našom ústave sa ich robilo aj desať za týždeň. Získaný materiál nebol znehodnotený vákuovou aspiráciou (trubicou napojenou na odsávací prístroj). Mnohé zárodky mám aj z mimomaternicových tehotenstiev. Teraz je však už veľmi ťažké získavať ľudské embryá. Viete, tak ako jestvujú práva pacienta, mali by sme sa zaslúžiť aj o nejaké práva pre lekárov a vedcov. Mali by sme mať právo použiť na výskum ľudské tkanivo, ak tým pacienta nijako nepoškodíme. Nikdy som sa žien nepýtal, či môžem kultivovať potratené embryo, do toho nemá laická verejnosť čo hovoriť.

Profesor Jan E. Jirásek so svojou fotografiou... Foto: Pravda, Bianka Stuppacherová
Jan Evangelista Jirásek s fotografiou embrya Profesor Jan E. Jirásek so svojou fotografiou hlavičky ľudského embrya starého 42 dní po oplodnení.

V roku 1983 ste v Bostone publikovali Atlas ľudského embrya a plodu – prvú publikáciu svojho druhu založenú na snímkach ľudských zárodkov. Mnohé z nich – zhluk deliacich sa buniek doslova niekoľko dní po oplodnení – sú voľným okom ešte prakticky neviditeľné. S pomocou akej techniky vznikali zväčšované snímky?

Keď som v roku 1978 prišiel do Spojených štátov ako hosťujúci profesor, priateľ na zubnej fakulte, ktorý tam učil biológiu a zaujímal sa o zubné kazy, ma naučil pracovať na riadkovacom elektrónovom mikroskope. Keď skončil svoj výskum, nevedel, čo s mikroskopom, a tak mi ho prepustil, venoval mi aj fotomateriál a poskytol mi svoju laborantku, ktorá bola nesmierne technicky šikovná. Mal som so sebou niekoľko zárodkov, ktoré som si priviezol a viac-menej som vyvinul vlastnú techniku fotografovania embryí.

Laickej verejnosti je dobre známy švédsky fotograf Lennart Nilsson, resp. jeho snímky vyvíjajúcich sa zárodkov a plodov v maternici. Už vás s ním niekto porovnával?

Ja Lennarta dobre poznám. Rozdiel medzi nami je ten, že on je fotograf. Ja som embryológ. Ja viem, čo robím. Za ním stojí firma, pozor, ja som si všetko vždy platil sám, z vlastného vrecka.

On sa v porovnaní s vami možno viac zaoberal fotografovaním budúceho človiečika už vo vyšších štádiách vývoja, keď tehotenstvo ženy pokročilo…

Robil to, čo je fotogenické, atraktívne pre laickú verejnosť. Ja som fotografoval skutočný vývoj.

Fotografujete aj plody alebo výlučne len zárodky?

Z plodov fotografujem najmä tie s vývojovými chybami, inak nie sú z vedeckého hľadiska natoľko zaujímavé.

Pôvodne ste začínali fotografovaním prírody, vaša prvá knižka bola o vtáctve. Ako ste sa dostali od vtákov ku ľudským embryám?

V druhej triede obecnej školy som mal učiteľa z Československej ornitologickej spoločnosti. Raz ma zobral k sebe domov a ukázal mi krásnu zbierku vtákov zo Sibíri. Pôvodne bol legionárom a v čase presunu po sibírskej magistrále zbieral vtáky a bol veľmi šikovným preparátorom. Naučil som sa poznávať vtáky a na gymnáziu sa zo mňa stal nadšený ornitológ. Zbieral som vtáčie vajíčka a preparoval som vtáčie embryá. Snažil som sa zistiť, čo sa pod škrupinou počas vývoja zárodku vlastne deje. Počas štúdií na lekárskej fakulte som si povedal: Tvojou úlohou je predsa starať sa o ľudí. A tak som presedlal na embryológiu človeka.

Na 26. deň po oplodnení podobu ľudského zárodku prirovnávate k húsenici, členenie jeho tela dokonca k dážďovke, v ďalšom štádiu vývoja má akoby žiabrové oblúky, neskôr výrazný chvost… Čo má ľudské embryo spoločné so zvieracím?

Neviem to úplne presne, ale viac ako polovicu génov. Príroda je ako továreň na automobily, prvky, ktoré sa osvedčia, si ponechá a ide na ďalší model. Prastaré gény, ktoré sa vo vývoji osvedčili, ostali v živých tvoroch zachované podnes. Tie máme spoločné.

Z pléna vám po vašej prednáške na pôde univerzity položili otázku, v ktorom okamihu sa podľa vás zárodok stáva človekom? Kde je tá hranica?

To je nezmyselná otázka. Nerozumiem jej. Ja môžem hovoriť o človeku, keď sa narodí a prežije. Plod v 16. či 20. týždni tehotenstva, ktorý váži 200 gramov, neudržíte pri živote ani s pomocou tých najlepších prístrojov! A všetko, čo sa okolo toho deje, to sú snahy tých, čo sa chcú presláviť.

Vo svete však už s pomocou moderných prístrojov udržali pri živote predčasne narodené deti, ktoré vážili toľko čo mobilný telefón či plechovka koly. V Chicagu prežila Rumaisa Rahmanová s pôrodnou hmotnosťou 250 gramov. Prišla na svet spoločne s dvojčaťom cisárskym rezom predčasne pre nebezpečne vysoký krvný tlak matky. Aký je váš názor v tomto prípade?

Oni ich zachránia, napíše sa o tom, ale čo sa deje ďalej, to už nikto nesleduje. Viete, v rámci lekárskej prísahy treba dodržiavať zásadu záchrany života. Ale zachrániť život za cenu slepoty je zločin. Je to hrozné, čo som teraz povedal, ale myslím to vážne. Naša televízia po 90. roku nakrútila dokument o matke predčasne narodeného dievčatka. Bolo slepé, otec ich opustil, vyučilo sa za ladičku pián. Jej mama úprimne na kameru vyrozprávala celý príbeh, a keď prišla domov, seba aj dcérku zastrelila. Tým chcem povedať, že nemôžem ako lekár prevziať zodpovednosť za kvalitu života u plodov, ktoré sa narodia predčasne a majú pod 500 gramov. Ak takýto plod prežije, šanca na dobrú kvalitu života je jedna k dvadsiatim. A ak môžem, bránim sa vykonávaniu cisárskych rezov.

Podľa vás má lekár právo žene odporučiť ukončenie tehotenstva, ak vyšetreniami zistí, že plod trpí závažnou vývojovou chybou?

Myslím, že nie. Lekár jej má všetko podrobne vysvetliť, ale rozhodnúť sa musí vždy ona. Všetka zodpovednosť je na nej a má plné právo povedať: Neželám si ukončiť tehotenstvo. Ak je to, povedzme, veriaca pacientka, ktorá už vopred vie, že v nijakom prípade nechce ísť na potrat, netreba robiť ani predpôrodnú diagnostiku plodu. Ušetrí sa tým množstvo finančných prostriedkov.

V rozhovore pre český časopis Reflex ste pred štyrmi rokmi spomínali prípad 42-ročnej lekárky, ktorý vás údajne pobúril…

Bol to prípad nezodpovedného správania sa. Keďže s vekom rastie pravdepodobnosť Downovho syndrómu, urobili sme jej odber plodovej vody a zistili sme, že plod naozaj má toto postihnutie. Povedala nám, že je presvedčená o našom omyle. Vyšetrenie sa zopakovalo a laboratórny nález sa potvrdil. Nedala si povedať, odmietla ukončiť tehotenstvo. Keď sa jej narodilo postihnuté dieťa, okamžite ho dala do ústavu. Ak žene včas poviete, že čaká plod s vývojovou chybou a ona trvá na tom, aby sa narodil, mala by sa oňho postarať nie?

Eticky sporné sú viacplodové tehotenstvá. Hoci osmorčatá, ktoré sa narodili v Kalifornii. Aj u nás sa predčasom v rámci umelého oplodnenia vkladalo do maternice viacero zárodkov, aby sa zvýšila šanca, že sa aspoň jeden uchytí. Občas z toho boli trojčatá…

To bolo nezodpovedné. Ja som v takýchto prípadoch vždy za redukciu na dva zárodky. V prípade dvojčiat má aspoň jedno vysokú šancu na normálny život. Čím viac plodov totiž v maternici je, tým vyššia je šanca predčasného pôrodu.

Publikovali ste aj vedeckú prácu o siamských dvojčatách. U nás sa takmer pred desiatimi rokmi narodili siamské dvojčatá Lucka a Andrejka, ktoré úspešne oddelil nebohý profesor Siman. S odstupom času prišli na svet zrastení Miško a Marek, ktorí po oddelení postupne podľahli pooperačným komplikáciám. Jeden z lekárov sa vtedy vyjadril, že v čase ultrazvuku by sa siamské dvojčatá nemali rodiť a spôsobil tým búrku vo verejnej mienke. Čo vravíte vy?

Súhlasím s ním. Spojené dvojčatá sa dajú diagnostikovať už v prvej tretine tehotenstva.

Viete vysvetliť fakt, prečo niektoré ženy rodia svojim mužom vždy len dcéry, alebo, naopak, len synov? V minulosti dávali králi sťať svoje manželky, keď im nepriviedli na svet následníka. Pritom určujúcim faktorom budúceho pohlavia dieťaťa je mužská pohlavná bunka, čiže spermia, však?

To je jasné. Lenže pozor! Závisí to aj od žien, pretože medzi vami sú také, ktoré majú tzv. letálne gény pre mužských jedincov. Rodia teda len samé dievčatá. Inými slovami – zárodky, ktoré vzniknú z oplodnenia vajíčka spermiou nesúcou mužský pohlavný chromozóm Y, zahynú. Letálne gény majú za následok smrť embrya už v maternici.

V populárno-náučnej knihe Prečo majú muži bradavky? sa píše, že počas prvých šiestich týždňov sú všetky embryá ženského pohlavia a v tom čase sa vytvárajú aj prsné žľazy, ktoré by logicky mali mať len samičky. Máme tomu veriť?

Je to hlúposť! To, či bude zárodok ženského alebo mužského pohlavia, je presne geneticky dané v okamihu oplodnenia. Bradavky, to sú vlastne potné žľazy, z ktorých sa neskôr vyvinuli prsné žľazy.

Dovoľte osobnú otázku. Aj váš priateľ, rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity, profesor gynekológie Ján Štencl, vás nazval osamelým bežcom, samotárom, človekom, ktorý má rád polemiku a nemá rád šéfov. Z vášho životopisu som nezistila, či ste ženatý.

Som ženatý 56 rokov. Podotýkam, že s jednou ženou. Človek by nemal opakovať chyby. (Smeje sa.)

A ako odborníka na zrod života sa vás ešte musím opýtať: Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka?

Zaručujem vám, že všetky sliepky pochádzajú z vajíčka!

Hlasuj za tento článok na -->

Jan Evangelista Jirásek (80)
Prof. MUDr. Jan Evangelista Jirásek, DrSc., sa narodil v Pardubiciach v roku 1929. Otec aj dedko boli lekári. Štúdium medicíny skončil v roku 1953 v Prahe. V 50. rokoch sa zaoberal geneticky podmienenými mechanizmami, ktoré určujú pohlavie. Po práci v embryologickom ústave sa zamestnal v roku 1960 v Ústave pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe-Podolí. V 70. rokoch sa ako jeden z prvých zaoberal problematikou umelého oplodnenia, ale u nás nemal na výskum podmienky. Dvakrát profesorsky hosťoval na univerzitách v USA. Popri embryológii si urobil atestáciu aj v odbore gynekológie a pôrodníctva. Je expertom na mechanizmy vzniku vrodených vývojových chýb. Jeho Atlas ľudského embrya a plodu, ktorý vyšiel v roku 1983, je svojho druhu prvý na svete. Je držiteľom významných medzinárodných ocenení.

debata chyba