Španielske hospodárstvo, ktoré je štvrtou najväčšou ekonomikou eurozóny, trápi mnoho problémov. Okrem dlhov a nezamestnanosti je to aj malá produktivita práce. Podľa ekonómov za ňou stojí aj tradičná dlhá poludňajšia pauza, a tak čím ďalej tým viac propagujú americký model práce od deviatej do piatej. Kratší pracovný deň by podľa nich znamenal, že ľudia budú v práci odpočinutí a sústredení a budú preto podávať lepšie výkony. Navyše budú mať večer čas na koníčky alebo na svoje deti.
Čoraz viac ľudí si teraz uvedomuje, že by im zmena pracovnej doby prospela, ale zažité zvyky sa len ťažko menia. Španieli sa ťažko vzdávajú predstavy, že im u nadriadených pomôže, keď budú v práci vysedávať čo najdlhšie do večera.
„Chceme sa vyhnúť zbytočne dlhým pracovným dňom, ktoré produktivitu práce nijako nedvíhajú,“ tvrdí napríklad Teresa Diaz de Teranová z vedenia španielskej asociácie malého a stredného podnikania. Antonio Camunas, ktorý šéfuje poradenskej spoločnosti Global Strategies, to hovorí úplne priamo: „V Španielsku sa jednoducho vo veľkom mrhá časom. O tom niet pochýb.“
Dĺžku siesty vyjednávajú vo firmách odbory
Právo na siestu v Španielsku nie je stanovené zákonom, dĺžku poludňajšej pauzy si väčšinou vyjednajú odbory alebo ju určí zamestnávateľ. V porovnaní so severnejšie položenými krajinami je ale prestávka na obed veľmi štedrá. Veľa ľudí trávi pri jedle dve hodiny i viac a považuje dlhú pauzu za svoje neodnímateľné právo. Napriek tomu sa zväčšuje skupina tých, ktorí si myslia, že siesta je v súčasnej situácii prehnaný luxus.
Foto: AP, SITA
Niekoľkohodinová poludňajšia pauza pritom v Španielsku zdomácnela až v polovici 20. storočia. Predtým Španieli obedovali spoločne so zvyškom Európy, ale po ničivej občianskej vojne, ktorá sa skončila v roku 1939, si pre zaistenie rodín museli často hľadať dve zamestnania. Keď skončili v jednej práci, dopriali si niekoľko hodín odpočinku a popoludní nastúpili do ďalšieho zamestnania. A z tejto pauzy sa potom zrodil zvyk aj pre tých, ktorí mali len jednu prácu.
O tom, koľko ľudí si vyberá v práci poludňajšiu pauzu a ako dlho, neexistujú žiadne oficiálne štatistiky. Ekonómovia však tvrdia, že v španielskych firmách sú práce s pevnou pracovnou dobou a osemhodinový pracovný deň je skôr výnimka. Dvojhodinovú siestu majú napríklad aj zamestnanci veľkej ropnej spoločnosti Repsol alebo najväčšej španielskej banky Santander.
Druhá polovica dňa je po sieste neproduktívna
Dlhá siesta navyše znamená, že druhá polovica pracovného dňa je veľmi neproduktívna. Jeden z bankových úradníkov, ktorý nechcel byť menovaný, napríklad popísal, ako to v kancelárii vyzerá po návrate z obeda. „Po obede ľudia len zívajú a pijú kávu,“ tvrdí muž, podľa ktorého sú zamestnanci pre trávenie niekoľkých chodov obeda v práce ešte najmenej hodinu nepoužiteľní. „Myslím si, že keby sme mali pol hodiny alebo 45 minút, aby sme sa rýchlo najedli a mohli skôr odísť, boli by sme oveľa produktívnejší,“ zhrnul úradník, ktorý v práci denne zostáva až do ôsmej večer.
Boj proti tomuto zažitému zvyku vyhlásili napríklad v elektrárenskej spoločnosti Iberdrola. Zaviedli totiž pravidelnú celoročnú pracovnú dobu od siedmej do tretej popoludní. Monica Oviedová, ktorá vo firme pracuje, si nový poriadok chváli. „Všetci kamaráti mi závidia,“ tvrdí matka troch detí, podľa ktorej pevná pracovná doba znamenala zníženie počtu absencií a pracovných úrazov a naopak zlepšenie produktivity.
Už citovaný konzultant Antonio Camunas zaviedol kratší pracovný deň u časti svojich zamestnancov a tiež má len pozitívne ohlasy. Práve taká zmena by podľa neho Španielsku pomohla: nielen na ceste z krízy, ale aj pri snahe spojiť kariéru so starostlivosťou o rodinu. „Musíte si stanoviť priority. My žijeme tak, že jednoducho nemáme na nič čas.“