„O Benešových dekrétoch tam nesmie byť ani slovo,“ vyhlásil Balázs v Luxemburgu, kde je na schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ. „Lisabonská zmluva nemá nič spoločné s historickými právnymi dokumentmi, pracujeme pre budúcnosť,“ spresnil maďarský minister svoje slová z rozhovoru pre maďarský portál Hírszerző. Ten české internetové spravodajské portály spočiatku interpretovali ako maďarské „nie“ pre akúkoľvek českú výnimku.
„Takzvané Benešove dekréty nebudú vo formulácii, ktorú po EÚ požaduje prezident Václav Klaus, vôbec zmienené,“ povedal český minister pre európske záležitosti Štefan Füle.
Švédske predsedníctvo únie dokonca vyhlásilo, že výnimka bude len v prípade záruk Prahy, že po tom Klaus Lisabonskú zmluvu podpíše.
Práve výnimkou podmieňuje český prezident Václav Klaus ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Pán pražského Hradu požaduje, aby sa Česka netýkali ustanovenia Európskej listiny základných práv, ktoré podľa neho nadradzujú rozhodnutia európskych orgánov nad rozhodnutia českých súdov. Klaus vyjadril obavy, že to by mohlo viesť k prelomeniu Benešových dekrétov a ohrozeniu právnych istôt českých občanov. Po Klausovom vyjadrení sa ozval i slovenský premiér Robert Fico, ktorý žiada, aby sa výnimka týkala i Slovenska. Na rozdiel od ČR však Slovensko Lisabonskú zmluvu v pôvodnej podobe už ratifikovalo.
„Cieľom Václava Klausa je za každú cenu blokovať zmluvu,“ povedal Balázs pre Hírszerző. „To, že používa takú citlivú otázku (Benešove dekréty – pozn. red.), môže otvoriť také témy, ktoré nie sú v ničom záujme. Slovensko sa iba prihlásilo, že bolo tiež súčasťou Československa, ktoré prijalo dekréty,“ tvrdí Balázs.
S výnimkou, ktorá by mala všeobecné znenie, podľa neho Budapešť problém nemá. „Možno si predstaviť jednu všeobecnú poistku právneho charakteru, ktorá hovorí, že Lisabonská zmluva z nijakého pohľadu nezmení právne vzťahy z minulosti. To sa dá úplne najjednoduchšie povedať jednou vetou,“ povedal Balázs pre Hírszerző.
Lisabonská zmluva, ku ktorej prijatiu chýba už len český podpis, nanovo upravuje vzťahy medzi štátmi v Európskej únii. Podľa jej autorov zmluva fungovanie únie s 27 štátmi zjednodušuje a umožňuje i jej ďalšie rozširovanie. Únia sa bude českou výnimkou zaoberať na summite vo štvrtok a v piatok, od Klausa však záruky podpisu žiadať nebude. „Myslím si, že prezident Klaus je džentlmen. Ak existuje politická požiadavka Českej republiky a my by sme s prijatím tej požiadavky súhlasili, považujem podpis prezidenta Klausa za zaručený,“ vyhlásil taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini.
O tom, či je Lisabonská zmluva v súlade, alebo rozpore s českou ústavou, začne v utorok rozhodovať i český Ústavný súd.