„Nové osnovy sa do učebníc nepremietli,“ uviedol riaditeľ Gymnázia na Alejovej ulici v Košiciach Ľubomír Sobek. Nové učebnice, ktoré zaviedol Mikolaj v septembri, podľa Sobeka nie sú a „ešte dlho asi nebudú.“ „Napríklad v príme učíme chémiu, ktorá je nová. Učebnica na ňu nie je. Študenti robia najmä pokusy s materiálom, tak im učitelia diktujú,“ opísal.
Na dejepise stále používajú gymnazisti starú učebnicu, v ktorej je aj pravek. Ten sa podľa nových pravidiel prváci neučia vôbec. „Čo samo osebe považujem za chybu. Doterajšia učebnica však nie je stavaná tak ako nové učivo,“ konštatoval Sobek. Z viacerých kníh sa musí učiť jeden predmet gymnazistka Edita Podbanská, ktorá chodí do prvého ročníka. „Na biológiu chýba učebnica. Tak skáčeme z jednej do druhej. Sú štyri a dve doplnkové knihy,“ uviedla. Z poznámok študuje aj regionalistiku.
Podobne je to aj na základných školách, kde školská reforma zastihla prvý a piaty ročník. „Učíme zo starých učebníc. Tam, kde sa dá vypustiť celok, vypustíme ho. Ťažkosti boli na prírodopise, kde sa piataci učia časť z niekdajšieho šiestackého učiva. Rozdali sme im dve staré učebnice – pre 5. aj 6. ročník,“ povedala učiteľka Darina Fraňová, ktorá má v Základnej škole na Komenského ulici v Modre na starosti objednávku kníh.
Nedostatok učebných textov hlásia aj ročníky, ktorých sa zmeny nedotkli. „Skôr vydaných učebníc je tiež málo. Nové sa netlačia. Požičiavame si ich medzi sebou zo škôl, ktoré majú nižší počet študentov a voľné kapacity kníh,“ dodal Sobek.
Ministerstvo školstva tvrdí, že učebníc je dosť. „Na nijaký predmet nechýbajú,“ reagovala hovorkyňa Dana Španková. Podľa nej vyšlo 15 nových titulov pre 1. a 5. ročník základných škôl a tri tituly pre stredné školy boli prepracované v súlade s reformou. „Zaplatili sme za ne 18,5 milióna korún,“ uviedla.
Prieskum v rezorte školstva pre chýbajúce učebnice žiadali opoziční poslanci školského výboru. „Prvý raz sa stalo, že koalícia nás vo výbore prehlasovala a prieskum nám neumožnila. To naznačuje, že situácia je zrejme vážna,“ zdôraznil Martin Fronc (KDH). Podľa neho len objem peňazí, ktoré ministerstvo vynaložilo na tlač, svedčí o tom, že školy trpia nedostatkom učebných textov. „Vydanie jedného titulu vyjde na milióny,“ poznamenal Fronc.
Učebnice, ktoré ani nechceli, majú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Sporná vlastiveda pritom nie je nová, len opätovne vydaná s tým, že z nej zmizli maďarské pomenovania. Podľa Alexandra Fibiho zo Zväzu maďarských pedagógov nebola potrebná. „Išlo o politickú objednávku,“ poznamenal. Školy už vrátili ministerstvu asi tisícku kníh. Tlač vlastivedy vyšla na asi 600-tisíc korún.