„Ja hodnotím aj ten zákon, ktorý bol prijatý v spojených štátoch, kde sa umožnilo aj sponzorovanie cez právnické osoby, za škodlivý pre demokraciu,“ uviedol Maďarič v relácii STV O päť minút dvanásť. Podľa jeho slov sa takýmto spôsobom dostáva do nerovnosti strana, ktorá nepresadzuje natoľko záujmy právnických osôb ako fyzických osôb. „Som za to, aby bola väčšia možnosť verejnosti podporovať politické strany, ale nie som veľkým priaznivcom právnických osôb v tomto zmysle,“ dodal. Pripomenul, že právnická osoba tiež presadzuje nejaké zámery, ale nepochybne má viac zdrojov a možností podporovať politickú stranu.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) tvrdí, že by všetci určite privítali, keby vznikla klíma väčšieho záujmu sponzorských príspevkov pre politické strany. „Bolo by to len zdravé,“ vyhlásila. Musíme si však uvedomiť realitu. „Tá klíma tu na Slovensku je možno nadstavená trochu inak, ako v Spojených štátoch amerických, kde súkromné sponzorstvo politickým stranám je niečo štandardné a bežné – na Slovensku zatiaľ táto klíma vytvorená nebola,“ dodala.
Obaja politici sa v relácii zhodli, že kľúčom k riešeniu problému s tokmi peňazí politickým subjektom je nestranná a nezávislá kontrola financovania politických strán. Osem z nich (medzi nimi SDKÚ aj Smer) sa už pripojilo k iniciatíve Transaprency International Slovensko, Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy a Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť na nový model financovania a kontroly financovania politických strán, ktorý smeruje k sformovaniu nezávislého orgánu takej kontroly.
„Musíme sa (politické strany) dohodnúť,“ dodal Maďarič v relácii STV O päť minút dvanásť. Podľa jeho slov to musí pritom existovať nejaký transparentný kľúč a pripúšťa, že by sa na kontrole mohol podieľať aj tretí sektor, resp nepolitický zástupcovia v orgáne, ktorý by mal kontrolu na starosti. Po dosiahnutí dohody ba mal nové pravidlá kontroly legislatívne upraviť zákon . „V tom zákone by potom boli určite obsiahnuté aj ďalšie veci, možnosť aj nejakého viaczdrojového financovania politických strán možno nejaké on-line informovanie alebo evidovanie straníckych výdavkov ,“ vysvetľoval Maďarič.
Ministerka Žitňanská spomenula aj ďalšiu požiadavku, že každá strany by mala mať len jeden účet, z ktorého by financovala kampane. „Aby aj individuálni kandidáti v rámci individuálnych kampaní napríklad do komunálnych štruktúr mali na to účet zriadený. Žitňanská tvrdí, že ich strana už teraz nadštandardne zverejňuje dary on-line. "Prijímame dary len bezhotovostne a zmluvy musia byť overené notárom,“ dodala.
Aj Žitňanská podáva sťažnosť na ústavný súd pre nevymenovanie Čentéša
Ústavný súd SR dostane ďalšiu sťažnosť, v ktorej bude napadnuté doterajšie nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, potvrdila v relácii Žitňanská. „Pán doktor Procházka pripravuje podanie na ústavný súd, ktorý môže tento spor medzi národnou radou a pánom prezidentom vyriešiť,“ povedala.
Národná rada zvolila za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, no prezident Ivan Gašparovič ho ani po ôsmich mesiacoch od zvolenia do funkcie nevymenoval. Napriek tomu, že voľba generálneho prokurátora podľa Žitňanskej nebola „hviezdnou chvíľou“ súčasnej vládnej koalície, tvrdí, že Čentéš bol zvolený legitímne podľa platného právneho predpisu. Fakt, že prezident ho doteraz nevymenoval, podľa nej vyhovuje Smeru. „Je tu záujem strany Smer a vidím, že tento záujem nachádza svoju odozvu v rozhodovaní pána prezidenta,“ povedala Žitňanská.
Podpredseda Smeru Marek Maďarič sa ministerky spravodlivosti preto pýtal, akú kompetenciu má Smer vymenovať alebo nevymenovať generálneho prokurátora. Žitňanská má podľa neho „ťažké srdce“ na prezidenta, pretože nepodpísal zákony o zmenách v justícii, ktoré presadila.
Nevymenovanie za generálneho prokurátora a z toho plynúce porušenie práv na ÚS SR už namietal aj samotný Čentéš. Ústavnú sťažnosť podal začiatkom novembra 2011, dodnes o nej nebolo rozhodnuté.