Minister financií Peter Kažimír označil za neúnosné, že u nás stále existujú aj školy „s jedným, piatimi či siedmimi žiakmi“. „Máme aj niekoľko stoviek škôl, ktoré majú do 50 žiakov,“ tvrdí. Podľa aktuálnych údajov Ústavu informácií a prognóz školstva je momentálne v školskej sieti napríklad až 283 základných a dokonca aj 11 stredných škôl, ktoré navštevuje len 20 a menej žiakov. Hoci štatistika zahrnuje aj súkromné a cirkevné školy, drvivá väčšina z nich je verejných.
„Udržiavať pri aktuálnej finančnej situácii samospráv toľko málotriednych škôl je nešťastné,“ myslí si Zuzana Zimenová z portálu o reforme vzdelávania noveskolstvo.sk. Pripomína, že zlučovanie škôl a postupný útlm málotriedok bolo kedysi aj cieľom decentralizácie štátnej správy. „Žiaľ, bola vykonaná nedôsledne,“ zdôrazňuje. Výsledkom je podľa nej chaos v tom, kto je dnes vlastne za čo zodpovedný. „Kompetencie na existenciu škôl majú samosprávy, no o platoch učiteľov rozhoduje štát,“ uvádza príklad. Zmeniť podľa nej treba aj financovanie škôl, keďže málotriedky dostávajú k bežnému normatívu na hlavu žiaka aj kompenzačný príplatok, čo ich tiež motivuje školu zachovať.
V málotriedkach sa učia najmä deti prvého stupňa základných škôl, pre ktoré sa obce snažia vytvoriť podmienky na vzdelávanie čo najbližšie k domovu. Podľa Zimenovej by si však každá obecná samospráva mala rozmyslieť, či je pre ňu naozaj efektívne udržiavať školu aj za cenu, že na ňu každoročne dopláca. Alebo či radšej nehľadať iné možnosti, napríklad v zriadení jednej väčšej školy pre viacero obcí.
Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány považuje otázku rušenia málotriedok za citlivú, vyžadujúcu si riadnu diskusiu a analýzu. „Na málotriedky nemožno hľadieť len ekonomicky, cez počty detí a učiteľov. Škola pre obec znamená život, z obce bez školy odchádzajú mladí. Dôvody, prečo vôbec v nejakom regióne zachovať tú-ktorú školu, sú veľmi špecifické a nie vždy sa jej zrušením len ušetrí,“ spomenie aj zníženie zamestnanosti, maloobchodného obratu či stratu hodnoty miestnych nehnuteľností.
Aj Turčány pripúšťa, že počet málotriedok treba znížiť. Podľa neho však tento problém nie je v školstve kľúčový. „V prvom rade by sa mal odstrániť rozpor medzi počtom detí, ktoré každoročne opúšťajú základné školy, a takmer dvojnásobným počtom miest, ktoré ponúka stredné školstvo,“ mieni. A pripomína tiež povinnosť štátu zabezpečiť ústavné právo na vzdelávanie aj v obciach s najnižším počtom obyvateľov.
V Zatíne v okrese Trebišov majú málotriedku s 15 žiakmi, ktorá funguje spoločne s materskou školou s 18 deťmi. „Škola a škôlka sú v jednej budove a keby sme zrušili školu, neprežila by ani škôlka,“ hovorí školská administratívna pracovníčka Irena Gécziová. Ako pokračuje, zrušiť školu skúšali už pred niekoľkými rokmi, keď žiakov maďarskej národnosti presunuli do školy v susednej obci Boľ a slovenských do Kráľovského Chlmca. „Zistili sme však, že pre také malé deti, niektoré aj so zdravotným postihnutím, je dochádzanie katastrofou,“ zdôvodňuje obnovenie obecnej školy. Poznamená, že verejná doprava do Zatína takmer neexistuje a náklady na školský autobus by prevýšili aj súčasné náklady na fungovanie zatínskej školskej budovy.
V Slopnej v okrese Považská Bystrica už majú istú racionalizáciu za sebou. Starostka Eva Košáriková hovorí, že sa spojili s Horným a Dolným Lieskovým. Kým u seba zriadili pre všetky tri obce základnú školu, k susedom zase vodia deti do škôlok. Napriek tomu sa v ich škole učí iba 32 detí. „Školskú budovu sme však zrekonštruovali z eurofondov. Som preto povinná školu najmenej päť rokov udržať. Inak by sme plnú sumu dotácie museli vrátiť, čo je pre nás nesplniteľné,“ hovorí starostka. Podľa nej sú navyše vzdialenosti do väčších obcí a miest už príliš veľké a ak by malé deti napríklad museli dochádzať až do okresného mesta, nemali by dostatok času na učenie, oddych či hry.
Kým málotriedne základné školy s najviac 20 žiakmi sú takmer všetky verejné, stredná škola je taká iba jediná – gymnázium s maďarským vyučovacím jazykom v Moldave nad Bodvou. Spolu so základnou školou tvorí spojenú školu, ktorej zriaďovateľom je mesto. „Žiaľ, gymnázium sa nám už asi v ďalších rokoch udržať nepodarí. Deti nám odchádzajú na stredné školy do Košíc alebo Rožňavy. V tomto roku sme už ani nedokázali otvoriť prvý ročník,“ priznáva Rozália Horváthová z mestského úradu. Podľa nej však ani prípadné zrušenie gymnázia neprinesie prakticky nijaké úspory. Budovu má totiž spoločnú so základnou školou a úväzky učiteľov sú prepojené na obe školy. „Na energiách sa tak neušetrí, a keďže na ZŠ práve prichádzajú silnejšie populačné ročníky, ani učiteľov nebudeme potrebovať menej,“ dodáva Horváthová.