Prieskum Medzinárodného centra pre väzenské štúdie z tohto roku ukázal, že Slovensko má spomedzi európskych krajín šiesty najvyšší počet väzňov na stotisíc obyvateľov. Pri čísle 184 nás predbehli už len pobaltské krajiny, Poľsko a Česko. Naopak, v susednom Rakúsku je priemer na úrovni 104 a v Nemecku dokonca len 86.
Podľa trestného právnika Ondreja Mularčíka sa väznice začali viac napĺňať najmä po roku 2006, keď sa rekodifikoval Trestný zákon a Trestný poriadok. Ako hovorí Mularčík, vtedy sa bez hlbších analýz výrazne pritvrdili niektoré tresty za mnohé dovtedy len menej závažné trestné činy. „Tam, kde bol trest v rozmedzí napríklad dva až osem rokov, sa zmenila hranica na päť rokov, a preto nie je možné trest podmienečne odložiť. Okrem toho bola presadená aj asperačná hranica, teda tam, kde sa trest ukladá úhrnne a súhrnne na úrovni dvoch rokov a bolo možné dať ho s podmienečným odkladom, sa to zvýšilo na šesť rokov, štyri mesiace a viac,“ vysvetľuje.
V porovnaní s okolitými krajinami či Nemeckom a Talianskom sú tak u nás dolné hranice trestov často prehnané. „Druhá vec je, že sa nevyužívajú alternatívne tresty, hoci tie je dnes aj ťažké dávať, pretože systém nefunguje dobre a nemožno to ponechať len na mediačných a probačných úradníkov,“ dodáva.
„Prvý problém je, že tých ľudí treba zamestnať a druhý je, že nerastie počet príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, čo znamená, že oni majú ťažšiu prácu a pritom majú viac práce s odsúdenými a obvinenými,“ priznáva aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ.
Sociologička Sylvia Porubänová upozorňuje aj na to, že ľudia väznení za menej závažné prečiny sa ocitajú v spoločnosti skutočných kriminálnikov. A to ich môže doviesť k tomu, že po prepustení sa dopustia niečoho horšieho. „Domáce väzenie či verejnoprospešné práce sú však veci, ktoré si žiadajú inštitucionalizáciu až po úroveň obce, čo je spojené s ďalšími nákladmi a asi aj preto nikto nemá chuť pustiť sa do prekopania tohto systému,“ myslí si.
Štát pritom na prevádzku nápravných zariadení vynakladá nemalé peniaze, vlani to napríklad bolo 122 miliónov eur. Premiér Robert Fico v apríli pri prerokovaní vládnej správy o koncepcii väzenstva vyhlásil, že alternatívne tresty sú témou, o ktorej treba viac diskutovať. Pre štát by totiž mohli znamenať šetrenie nemalých prostriedkov, keďže na každého väzňa ide ročne z rozpočtu až 12 997 eur.
Širšie využívanie alternatívnych trestov podporuje aj súčasné ministerstvo spravodlivosti. „Považujeme to za jednu z najväčších priorít. V aplikačnej praxi však nastávajú vo veľkej miere problémy s výkonom týchto trestov, hlavne z hľadiska kontroly. Ich výkon si vyžaduje dôslednú súčinnosť mestských zastupiteľstiev, súdov a probačných úradníkov,“ uviedla hovorkyňa Jana Zlatohlávková.
Na tento čas však musí rezort rýchlo vyriešiť nedostatok miesta. Kým európsky priemer sa pohybuje na úrovni 3,5 štvorcového metra na jedného väzňa, u nás je to 3,14 metra. A premiér Fico už varoval, že ak by do výkonu trestu nastúpilo aj vyše dvetisíc odsúdených, ktorí sú ešte na slobode, systém by skolaboval.
Ministerstvo si chce pri riešení situácie pomôcť najmä rozširovaním kapacít súčasných zariadení či ich efektívnejším využitím. „Ide o zámer častejšie využívať voľné kapacity otvorených oddelení ústavov s minimálnym stupňom stráženia, zrealizovať nevyhnutné rekonštrukčné práce v niektorých ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže zamerané na zvýšenie ubytovacích kapacít pre odsúdených,“ avizuje Zlatohlávková.
Šéf rezortu Tomáš Borec avizoval, že o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti väzenstva a trestnej politiky bude rokovať so svojím českým kolegom Pavlom Blažekom. Dnes by obaja mali informovať o podpise Dohody o spolupráci medzi Zborom väzenskej a justičnej stráže a Väzenskou službou ČR, ktorá by mohla využívanie existujúcich zariadení zefektívniť.
Česko má v oblasti väzenstva takmer identické problémy, ktoré sa tamojšia vláda zatiaľ snaží riešiť výstavbou nových pavilónov väzníc či prerábaním nevyužitých budov na nové zariadenia. Ako však konštatuje tamojší Inštitút pre demokraciu a ekonomickú analýzu, ktorý príčiny vzniknutej situácie analyzoval, tým sa situácia nevyrieši. „K skutočnému riešeniu problému preplnených väzníc je nutné dôjsť pomocou menej krátkodobej, možno menej efektívnej, ale dlhodobej a koncepčnej zmeny trestnej politiky,“ konštatuje autor štúdie Libor Dušek.