Slafkovský prišiel do teplárne v čase prvej Ficovej vlády a nárok na odstupné získal počas vládnutia Radičovej kabinetu. Tvrdí, že také vysoké odstupné mu ponúkli manažéri nominovaní stranou SaS. „Aj mňa samého taká ponuka bývalého vedenia teplárne prekvapila. Keďže však išlo o ich návrh, tak som to akceptoval, napriek tomu, že som vo firme chcel zostať pracovať aj naďalej. Jednoznačne však s tým nesúhlasili,“ vysvetľuje Slafkovský a dodáva, že pracovný pomer ukončil dohodou z iniciatívy vedenia košickej teplárne, keďže „vtedajší manažment si chcel poobsadzovať rôzne funkcie svojimi ľuďmi“.
Denník Pravda chcel poskytnúť priestor na vyjadrenie aj Miroslavovi Nosálovi (nominant SaS), ktorý viedol tepláreň v čase Slafkovského odchodu. Svoj mobil mal do uzávierky vydania vypnutý. K prípadu sa do uzávierky nevyjadrilo ani nové vedenie teplárne.
Poslanec SaS Martin Chren odmieta, že by jeho strana menila ľudí na takých manažérskych pozíciách, ako mal Slafkovský. „Politickí nominanti sa dosádzali do predstavenstiev a dozorných rád firiem, nižších manažérov strana nevymieňala,“ mieni Chren.
Vtedajšie vedenie peniaze odmietlo vyplatiť. Slafkovského právnik preto požiadal košický okresný súd o vydanie platobného rozkazu. Súd následne vydal rozkaz na zaplatenie 206 406 eur a náhradu trov konania. Firma sa odvolala, právnici obidvoch strán sa tak zrejme stretnú pred súdom.
Slafkovský prišiel do teplárne v čase, keď jej šéfoval Ladislav Lazár (Smer). Počas pôsobenia Lazára na košickom magistráte sa Slafkovský presunul do Tepelného hospodárstva. Lazár však stranícku nomináciu Slafkovského odmieta. „Nie je to nominant strany Smer ani mňa samého. V teplárni sa však ukázalo, že je to skvelý pracovník a odborník, preto po odchode z teplárne prešiel do Tepelného hospodárstva,“ vraví Lazár. K viac ako dvestotisícovému odstupnému sa však stavia odmerane. „Zlaté padáky v košickej teplárni som viackrát kritizoval, lebo bývalé vedenie firmy zneužilo kolektívnu zmluvu, preto verím, že pán Slafkovský sa rozhodne správne,“ dodáva Lazár.
Slafkovský otázku o zrieknutí sa peňazí neodmieta. „Som pripravený túto situáciu riešiť s novým vedením teplárne eticky a morálne prijateľným spôsobom,“ hovorí.
Košickou teplárňou v minulosti otriaslo viacero škandálov so zlatými padákmi. Napríklad nominant SDKÚ v riaditeľskom kresle Ján Podhorský dostal po 40-dňovom pôsobení odstupné vo výške šestnástich platov, čo znamenalo asi 90-tisíc eur. Situácia pritom mohla byť ešte absurdnejšia. Podľa vtedy platných pravidiel vo firme totiž štátny manažér mal nárok na rozprávkové peniaze aj keby vo svojej funkcii vydržal len jeden deň. Na podobne veľké peniaze mal po odchode nárok aj Ivan Zich (nominant SaS), peniaze si však neprevzal.
Radičovej kabinet neskôr sprísnil podmienky výberu zástupcov štátu vo firmách a rovnakým nariadením chcel zrušiť aj rozprávkové odstupné pre politických nominantov. Po marcových voľbách sa však ukázalo, že napríklad rezort dopravy vedený šéfom KDH Jánom Figeľom toto nariadenie ignoroval.
Rekordérkou vo veľkosti zlatého padáka sa tak stala nominantka KDH na stoličke šéfky Slovenskej pošty Marcela Hrdá, ktorá získala nárok na 178-tisíc eur. Pavel Kravec (KDH), v súčasnosti už bývalý šéf osobného železničného prepravcu ŽSSK, získal 170-tisícové odstupné. Ten však sľúbil, že odstupné vráti. Kravecov podriadený Jaroslav Paulický má podľa zmlúv nárok na 135-tisíc eur a jeho kolega Pavol Tarcala na rovných 100-tisíc eur. Exšéf Carga Pavol Ďuriník by zas mal dostať 96-tisíc eur.