Zákon o voľbách neustanovuje žiadne volebné moratórium pre vysielanie predvolebnej propagácie. Jediným obmedzením je, že v deň volieb je až do skončenia hlasovania zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.
Právo kandidovať má každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Aj pri dosiahnutí potrebného veku (21 rokov) a pri trvalom pobyte na území SR za poslanca NR SR nemôže kandidovať občan, ak mu v tom bráni jedna z nasledujúcich prekážok výkonu práva voliť:
- výkon trestu odňatia slobody (bol právoplatne odsúdený),
- bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony (svojprávnosti).
Právo voliť do NR SR má každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.
Aj pri dosiahnutí potrebného veku sa volieb nemôže zúčastniť občan, ak mu v tom bráni jedna z nasledujúcich prekážok výkonu práva voliť:
- jeho osobná sloboda bola obmedzená z dôvodu ochrany zdravia ľudí (napr. je prenášačom epidemiologického vírusu),
- bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony (svojprávnosti).
Volič musí mať vo volebnej miestnosti pri sebe občiansky preukaz (žiadny iný preukaz totožnosti, ako napr. cestovný pas, nie je prípustný). Ak niekto vo volebnej miestnosti nemá so sebou občiansky preukaz, podľa nového zákona o voľbách je jeho jedinou možnosťou vrátiť sa poň.
Informácia pre voliča
- Volič je povinný po príchode do volebnej miestnosti preukázať svoju totožnosť predložením občianskeho preukazu a voličského preukazu, ak mu bol na jeho vyžiadanie vydaný.
- Vo volebnej miestnosti dostane volič hlasovacie lístky a prázdnu obálku opatrenú odtlačkom úradnej pečiatky obce.
- Každý volič sa musí pred hlasovaním odobrať do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, okrsková volebná komisia hlasovanie neumožní.
- V priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov vloží volič do obálky jeden hlasovací lístok.
- Na hlasovacom lístku, ktorý vloží volič do obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na hlasovacom lístku vyjadriť, ktorému z kandidátov dáva prednostný hlas.
- Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby podľa jeho pokynov upravil hlasovací lístok a vložil do obálky. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.
- Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju do nej na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti vložiť iný volič, ale nie člen volebnej komisie.
- Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, má právo požiadať okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky.
Voličský preukaz
Volič, ktorý sa v deň volieb nebude zdržiavať v mieste svojho trvalého pobytu, teda nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný, môže požiadať obec o vydanie voličského preukazu.
Žiadosť o vydanie voličského preukazu podáva obci volič osobne alebo prostredníctvom ním splnomocnenej osoby.
Volič môže požiadať o vydanie voličského preukazu:
- najskôr 30 dní pred dňom volieb (t.j. 9. februára 2012),
- najneskôr 2 dni pred dňom volieb (t.j. 8. marca 2012) v úradných hodinách obce.
Obec vydá voličovi na jeho žiadosť voličský preukaz v deň podania žiadosti.
Krúžky dávajú väčšiu možnosť voľby
Možnosť poslať do parlamentu prostredníctvom krúžkovania svojich vybraných kandidátov využívajú až tri štvrtiny voličov. Už po tretí raz vo voľbách platí, že na to, aby sa kandidát prekrúžkoval dopredu, mu stačia tri percentá z hlasov, ktoré získa strana.
Znamená to, že ak strana získa vo voľbách napríklad 200-tisíc hlasov, ale kandidáta na nezvoliteľnom mieste prednostne zakrúžkuje napríklad 600 voličov, má šancu dostať sa do parlamentu. Dosiahol totiž trojpercentnú hranicu voličov jeho strany potrebnú na akceptovanie prednostných hlasov.
Ak sa za politickú stranu do parlamentu dostane napríklad 20 poslancov, ale kandidát zo 150. miesta prekročí trojpercentnú hranicu prednostných hlasov, tieto hlasy ho automaticky posúvajú dopredu. Do zmeneného poradia ho získané hlasy zaradia hneď za tých, ktorí mali viac prednostných hlasov ako on. Ten, čo bol na kandidátke ako dvadsiaty, vypadáva z hry.
Po voľbách v roku 2010 sa vďaka krúžkovaniu dostalo do parlamentu až 28 poslancov, ktorí by inak v poslaneckých laviciach nesedeli. Boli medzi nimi napríklad štyria Obyčajní ľudia, ktorí sa do Národnej rady prepracovali z chvosta kandidátky SaS, či štyria členovia OKS, ktorí sa prekrúžkovali na kandidátke Mostu. Polepšili si aj Radoslav Procházka z KDH či Magda Vášáryová z SDKÚ, ktorá vyskočila z 23. na štvrté miesto.
Deje sa to aj naopak. Kandidáti z popredných miest kandidátky môžu skončiť mimo parlamentu, ak sa pred nich vďaka krúžkom dostanú iní. To sa stalo vo voľbách 2006 poslancovi KDH Petrovi Muránskemu, ktorého preferenčnými hlasmi prebehli ďalší kandidáti s nižším umiestnením, hoci Muránsky bol na zvoliteľnom 12.¤mieste kandidátky.
Prednostné hlasy voličov všetkých kandidátov sčíta volebná komisia. V týchto voľbách bude sčítavanie prednostných hlasov trvať dlhšie, lebo kandiduje rekordných 26 strán. V roku 2010 ich bolo len 18. „Nielenže je viac kandidujúcich subjektov, ale ešte aj možnosť pridelenia preferenčných hlasov. To sú informácie, ktoré nemôže skontrolovať žiaden softvér, len samotní ľudia. Preto očakávame dlhšie vyhodnocovanie priebehu a výsledkov volieb,“ upozorňuje šéfka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.
Obľúbenosť krúžkovania rastie. Od roku 1998 stúplo percento voličov využívajúcich preferenčné hlasy z 54 percent na 74 percent.